V turistickom sprievodcovi sme sa dozvedeli, že Vannes je energické, živé mesto so zachovalým historickým centrom a malým prístavom. Prvé základy tu postavili Rimania už v dávnom roku 56 pred Kristom a v stredoveku bolo jedným z najobľúbenejších rezidencií významných bretónskych vojvodov a biskupov. V roku 1532 sa po stretnutí bretónskych stavov s francúzskym kráľom vo Vannes definitívne skončila nezávislosť bretónskeho vojvodstva. Najväčší staviteľský “boom” zažilo mesto v 15. a 16. storočí, kedy boli postavené viaceré drevené hrázdené domy a verejné budovy. Druhú svetovú vojnu prežilo so šťastím bez väčších materiálnych škôd.
ČO VIDIEŤ VO VANNES A V JEHO BLÍZKOM OKOLÍ?
Vannes leží v známej zátoke Morbihan na južnom pobreží Bretónska, v ktorej sa nachádza viac ako 40 malých ostrovčekov. Väčšina z nich je bohužiaľ v súkromnom vlastníctve a pre návštevníkov sú prístupné len 2 najväčšie ostrovy – Île aux Moines a Île d’Arz (dostupné trajektom z prístavu Blanc – Le Leiro v Badene). Turisti ich navštevujú najmä kvôli zlatistým plážam, ktoré sú na divokom pobreží Bretónska veľmi zriedkavé. Na týchto dvoch malých ostrovoch si môžete zapožičať aj bicykle a spoznať tak ich tajné zákutia.
Slnečné ráno sme strávili najskôr v neďalekom Carnacu, kde sme obdivovali tajomné prehistorické náleziska menhírov a do Vannesu sme prišli v rušných obedných hodinách. V prístave Plaisance sme začali našu trojhodinovú prehliadku mesta. Tu sme hneď našli nielen parkovisko, ale aj turistickú informačnú kanceláriu. Veľmi ma potešila mapka mesta s odporúčanými trasami a s graficky zreteľne a milo spracovanými tipmi na zaujímavé pamiatky (viď poslednú foto). Prístav bol preplnený nielen loďkami, ale aj miestnymi, ktorí tu oddychovali na lavičkách pod alejami stromov alebo sa prechádzali po chodníkoch vedúcich okolo prístavu.
Do historického centra je možné vstúpiť cez viaceré stredoveké brány. Po modrej trase sme sa vydali k Château de l’Hermine a k ospevovanej Jardin des Remparts. Náš smer prehliadky sme neskôr oľutovali kvôli miestnej tržnici, ktorú nám o 2 popoludní pred nosom zavreli. Francúzska záhrada bola naozaj krásna, precízna a reprezentatívna. Po promenáde sme ďalej prešli k verejným práčovňam zo začiatku 19. storočia, kde si miestni obyvatelia v rieke Marle zvykli čistiť svoje oblečenie. Hradby s baštou v tejto časti boli posledným staviteľským prvkom na ochranu mesta pred nepriateľmi. Pred ich úpätím sa nachádza priestranná terasa so záhradami.

Južná stredoveká brána St. Vincent pomenovaná po španielskom mníchovi, ktorý v roku 1419 vo Vannes zomrel.

Verejné mestské práčovne z 18. storočia pokryté drevenou galériou, ktorá chránila pred vetrom a dažďom.
V historickom centre sa nachádzajú dve múzeá. V zámku Gaillard z 15. storočia je umiestnená expozícia archeológie a histórie mesta a na námestí Henri IV. sa nachádza v budove z 13. stor. múzeum výtvarného umenia La Cohue. V rokoch 1675-89 v nej sídlil dokonca aj bretónsky parlament. Z centra sme vyšli aj ku krásnej reprezentatívenej budove miestnej radnice postavenej v 18. storočí. Jej vonkajšia fasáda je zmenšenou kópiou parížskej radnice.
V centre mesta je možné navštíviť aj akvárium s rôznymi druhmi morských rýb a smerom na juh k pobrežiu sa ešte nachádza pod sklenenou kupolou záhrada – Jardin aux Papillons, kde voľne lietajú stovky motýľov. V neskorých poobedných hodinách sme sa vybrali ďalej do najkrajšej dedinky Rochefort-en-Terre.
Čím viac miest vo Francúzsku spoznávam, tým viac túto krajinu milujem. Asi ma nikdy neomrzí, vždy tu objavím niečo nové a prekvapujúce. Dýcha to tu históriou, kultúrou a umením.
Luc x
Pripájam aj mapku mesta Vannes:
Stránka mesta Vannes: tourisme-vannes.com