Cestovanie, Portugalsko
Leave a Comment

Čo všetko vidieť na Madeire za 13 dní?

MADEIRA je ostrov pre nostalgikov a milovníkov prírody, kde tradície súperia s moderným životom. Vďaka svojej klíme je ideálnym miestom pre mnohé subtropické a tropické rastliny, ktoré tu kvitnú po celý rok. Preto sa o nej hovorí ako o perle Atlantiku, či ostrove večnej jari. Od roku 2013 každoročne vyhráva prvé miesta v medzinárodnej súťaži World Travel Awards v kategóriách World’s and Europe’s Leading Island Destination, čo sa našťastie dodnes neodrazilo v masívnej turistickej návštevnosti. Už viac ako sto rokov je obľúbenou destináciou anglických, v posledných rokoch aj francúzskych a nemeckých turistov. Na úvod by som chcela upozorniť všetkých tých, ktorí radi pri mori oddychujú, že Madeira nie je typický prímorský ostrov s pokojnými plážami. Nájdete tu len zopár malých kamienkových zátok, na severe prírodné kúpaliská a vo Funchale modernú štvrť s hotelmi a bazénmi. Jediná piesočná pláž, ktorá je dlhá 8 km a má údajne liečivé účinky, sa nachádza na neďalekom ostrove Porto Santo.

13 DNÍ NA SOPEČNOM OSTROVE UPROSTRED ATLANTIKU

Niekoľko večerov som strávila tvorením vhodného itineráru, ktorý by spájal prírodu s kultúrou. Myslím, že sa mi to podarilo a budem rada, ak vás budem inšpirovať alebo vám prinajmenšom uľahčím rozhodovanie pri výbere tých najkrajších miest ostrova. Často budem spomínať dva pojmy, o ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli a sú najcennejším pokladom Madeiry. Tým prvým sú chránené vavrínové lesy Laurissilva, čo sú jedny z posledných pradávnych pralesov v Európe. Tým druhým sú unikátne zavlažovacie kanály levady, ktoré začali budovať ešte v 16. storočí prví osadníci, aby dostali vodu z vysokých hôr do nižšše položených oblastí. Dnes je nimi popretkávaný celý ostrov a popri mnohých vedú turistické chodníky!

1. DEŇ  – 2 NAJKRAJŠIE BOTANICKÉ ZÁHRADY

Hneď prvý deň sme sa lanovkou z centra Funchalu vyviezli na vyvýšené vilkové predmestie Monte k obrovskej záhrade Tropical Garden, ktorú už v 18. storočí založil bohatý Angličan Charles Murray a dodnes je najnavštevovanejším miestom ostrova. Okrem množstva subtropických rastlín z celého sveta (z Indie, Brazílie, Austrálie, Japonska…) vo mne zanechali veľký dojem dve ázijské záhrady, krásne cykasy a po viacerých stenách vystavené umelecké diela, známe ako portugalské azulejos. Pozoruhodná je tu aj zbierka minerálov a afrických sôch v dvoch samostatných múzeách. K ďalšej svetoznámej záhrade Botanico sme sa rozhodli zísť pešo po levade do Bom Sucesso, aj keď sme si zakúpili lítsky na druhú lanovku spájajúcu obe záhrady. Využili sme ich až cestou späť. TIP: Na stránke madeira-web.com nájdete mesiace, v ktorých jednotlivé kvety na ostrove kvitnú. 

Lanovkou z centra Funchalu ponad terakotové strechy k tropickej záhrade.

Centrálne jazero v záhrade Tropical Monte Palace. V pozadí bývalý hotel, ktorý bol populárny v 20. storočí.

Po levade k druhej botanickej záhrade. Cesta trvá necelé 2 hodiny.

Svetoznáma záhrada Botanico.

2. DEŇ – HLAVNÉ MESTO FUNCHAL A RYBÁRSKE MESTEČKO CÂMARA DO LOBOS 

Na Funchal sme si vyhradili jeden celý deň, ktorý nám bohato stačil na prehliadku významných pamiatok, múzeí a galérií. Na osobitom ráze tohto mesta sa výrazne podpísali nielen domáci šľachtici, ale aj anglickí a flámski obchodníci s cukrovou trstinou a vínom, ktorí si tu v priebehu 17. až 19. stor. budovali prepychové paláce a exotické záhrady. V niektorých z nich sú dnes múzeá s bohatými zbierkami dobových nábytkov a dekorácií. Funchal má však aj svoju tienistú stránku. V najstarších uliciach sú mnohé budovy v žalostnom stave a urýchlene potrebujú citlivú rekonštrukciu. Mnohé z nich zachránili až miestni umelci, ktorí pomaľovali dvere a fasády domov, a tak aspoň čiastočne zachránili pôvab tejto historickej časti mesta. Naopak, vo veľmi dobrom stave sú sakrálne stavby a radničné námestie. V posledných rokoch vybudovali v meste nový prístav s promenádou a modernú hotelovú štvrť, popri ktorej vedie cesta až do neďalekého rybárskeho mestečka Câmara do Lobos. O celej našej návšteve sa dočítate v článku 1 deň vo Funchale – Tipy na zaujímavé ulice, pamiatky, múzeá a chutné reštaurácie.

Obranná pevnosť Fortaleza de São Tiago, ktorá mala chrániť mesto pred francúzskymi korzármi.

Momentka z jednej z ulíc Funchalu.

Cestou k rybárskemu mestečku Camara do Lobos.

Camara do Lobos – Rybári a ich morské úlovky. Zdroj: Basile Cornilleau Photographe

3. DEŇ – PONTA SÃO LOURENÇO A PLAVBA ZA DELFÍNMI

Funchal je vynikajúcim východiskovým bodom pre turistov do východnej a centrálnej časti Madeiry, čo bol hlavný dôvod, prečo sme sa tu ubytovali na celý týždeň. Hneď prvý výlet sme podnikli na červený poloostrov Ponta de São Lourenço. Cesta tam a späť na jeho najvýchodnejší dostupný cíp nám trvala 4 hodiny. Počasie a vegetácia sú tu úplne odlišné ako na väčšine ostrova. Celý čas sme prechádzali po kameňoch, fúkal pomerne silný vietor a kde-tu sa objavila vyschnutá tráva, či krovina. Turistický chodník nás zaviedol na dychberúce výhliadky na mohutné lávové útesy a rozbúrený oceán. Pod vrcholkom nášho cieľa Ponta do Furado nás prekvapila malá idylická oáza s domčekom, piknikovou besiedkou a palmami. Po skončení turistiky sme sa išli okúpať na malú piesočnú pláž Prainha, na ktorej sú aj prezliekacie kabínky a bufety s občerstvením. Nachádza sa v zátoke, kúsok od parkoviska. Podvečer sme sa vrátili do Funchalu, kde nás ešte čakala zážitková plavba za delfínmi s Catamaranom.

Cestou z najvýchodnejšieho dostupného cípu Ponta do Furado. Z jeho vrcholku sú krásne výhľady na celý poloostrov Sao Laurenco a 2 malé ostrovčeky s výstražným majákom.

Fascinujúce výhliadky na mohutné červené útesy a bizarné skalné útvary vulkanického pôvodu.

4. DEŇ – LEVADOU CEZ VAVRÍNOVÝ LES Z RIBEIRO FRIO NA FEITERAS DE BAIXO A BALCÕES

Ďalší deň sme sa rozhodli stráviť v hustých vavrínových lesoch Laurisilva v okolí Ribeiro Frio (v preklade Studený potok), ktorý je vzdialený len 30 minút z Funchalu. Parkovisko sme našli pri reštaurácii s totožným názvom Ribeiro Frio. Odtiaľto sme sa popri levade do Furado vydali na trojhodinovú okružnú túru. Po 2-3 kilometroch vedúcich cez prales sme levadu smerujúcu do Portely opustili a vydali sa strmo do kopcov k jej prameňu a na náhornú plošinu Feiteras de Baixo s výhliadkou na najvyššie kopce Madeiry. Cestou späť sme schádzali po vydláždenej hospodárskej cestičke a na jej konci sme prišli k chovnej stanici s forelami. Tie tu chovajú len od roku 1960, kedy ich na Madeiru po prvýkrát doviezli zo Severnej Ameriky. Jedinou sladkovodnou rybou žijúcou na ostrove bol dovtedy len úhor. Po pár metroch sme boli opäť na parkovisku a vydali sa na jednu z najvyhľadávanejších panorám Madeiry Balcões. Túto poslednú trasu sme prešli za necelú hodinku. TIP: Na ceste do Funchalu, 10 minutiek od Ribeiro Frio, je vynikajúca reštaurácia Abrigo do Poiso. Spoznáte ju podľa ružovej fasády. Večer sme mali už len oddychový, v hoteli pri bazéne s knižkou v ruke.

Zavlažovací kanál – Levada do Furado, ktorá vedie cez hustý prales Laurissilva až do dedinky Portela.

Z levady sme po pár kilometroch odbočili cez ďalší hustý les a papraďovú lúku na suchú náhornú plošinu Feiteras de Baixo. V diaľke je vidieť observatórium na Pico Arieiro a hrebeňovku, ktorú sme prechádzali 5 deň.

Úchvatná výhliadka Balcões na centrálne pohorie Madeiry.

5. DEŇ – HREBEŇOVKA Z PICO ARIEIRO NA PICO RUIVO A PONTA GARAJAU

Kráľovská túra na strechu Madeiry. Takto opisujú turistickí sprievodcovia zážitkový prechod po hrebeni centrálneho masívu z Pico Arieiro na najvyšší kopec Pico Ruivo. Pred 50 rokmi tu miestna samospráva vybudovala zaistený chodník vedúci cez viaceré tunely, vďaka čomu sa turisti nemusia báť nebezpečných spádov. S baterkou v batohu a vhodným turistickým oblečením sme sa vydali na 7 hodinové dobrodružstvo. Začali sme v skorých ranných hodinách, keďže neskôr sa už zvyknú hory zahaliť do hustých mrakov. Pod vrcholkom kopca Pico Ruivo nás prekvapila zatvorená chata v hlavnej sezóne. Vyzbrojte sa preto dostatočným množstvom tekutín a jedla. Cestou späť z pohoria do Funchalu sme sa ešte na krátko zastavili v malej dedinke Ponta do Garajau. Zaujímavosťou je tu socha Ježiša Krista na vrcholku malého výbežku, ktorá je veľmi podobná tej v Rio de Janeiro. Náhoda? Po schodíkoch je možné zostúpiť na samotný okraj a vychutnať si tam ďalšie krásne výhľady na okolité neobývané ostrovčeky. TIP: Z Ponta Garajau sa môžete zviezť lanovkou k malej pláži s reštauráciouale vedie k nej aj normálna cesta. 

Začiatok hrebeňovky z Pico Arieiro. Bezpečný chodník vedie cez tunely a ponúka nádherné výhľady na celý ostrov.

Pico Ruivo – pohľad z najvyššieho kopca Madeiry. V diaľke vidieť začiatok trasy – Pico Arieiro.

Výbežok v Ponta Garajau.

Ponta do Garajau a socha Ježiša.

6. DEŇ – ZÁHRADY PALHEIRO, LEVADA DO NORTE A NAJVYŠŠÍ ÚTES CABO GIRÃO

Záhrady Palheiro sme do nášho itineráru zaradili na poslednú chvíľu. Nachádzajú sa vo východnej časti Funchalu a najlepší prístup k nim je autom. Turistov tu lákajú najmä aleje kamélií, azalky, rododendróny a vzácne druhy stromov. Po prechádzke záhrady sme sa rozhodli zaparkovať auto v centre Funchalu a autobusom sa zviezť k levade do Norte, ktorá začína pri viniciach, na opačnej strane mesta Câmara do Lobos. Táto trasa nás viedla popri terasových poliach a odľahlých osadách. V niektorých je levada pre dedinčanov jedinou prístupovou cestou k príbytkom. Po 10 kilometroch sme sa konečne dostali k známemu útesu Madeiry – Cabo Girão. Na výhliadkovej plošine sa tu tlačili desiatky turistov, kvôli čomu sme sa tu zdržali len pár minút. (Pozn.: Popri levade sme stretli len zopár miestnych a dvoch francúzskych turistov).

V záhradách Palheiro sú vysadené rastliny a stromy z celého sveta.

Levada do Norte vedie cez vinice a malé osady, v ktorých Madeirčania pestujú na terasových políčkach vínnu révu a zeleninu.

Výhľad na terasové polia, osady a Atlantik.

Pohľad z útesu Cabo Girao (580m.n.m.). Celá výhliadková plošina je z priehľadných sklenených tabúľ.

7. DEŇ – VÝLET NA PORTO SANTO

Kto hľadá pieskovú pláž, slnko a oddych, na ostrove Porto Santo si príde na svoje. Niektorí turisti tu chodia dovolenkovať na viac dní, iní tu zas podnikajú jednodňové výlety loďou z Funchalu. V hlavnom meste Vila Baleira strávil jeden rok Krištof Kolumbus. Jemu a objaviteľom ostrova je tu venovaná výstava v múzeu Casa Colombo. Ako najlepšie a najrýchlejšie spoznať Porto Santo? My sme si napríklad objednali elektrické eko autíčko BubbleCar, ktorým sme takmer polovicu dňa brázdili cesty celého ostrova. Dostali sme ku všetkým dôležitým častiam, aj na vyššie položené miesta a dokonca nám ostal aj čas na oddych a kúpanie.

Dlhá zlatistá pláž v Porto Santo.

Eko autíčkom Bubble car po celom ostrove.

8. DEŇ – Z RABAÇALU K VODOPÁDU 25 PRAMEŇOV A CALHETA

Po výlete v Porto Santo sme sa večer presunuli na západ ostrova a ubytovali sa v malej rybárskej dedine Jardim do Mar. Nasledujúci deň sme vyrazili do údolia Rabaçal, ktoré je pospájané mnohými neprechodnými levadami. Niektoré z nich smerujú na juh ostrova, kde zavlažujú polia vysadené banánovníkmi a cukrovou trstinou. Naším cieľom bola levada 25 prameňov vedúca cez zelenú džungľu Laurissilva. Okrem vzácnych vavrínových stromov sme tu videli aj nízke kry Tamarišky, ktoré sú známe svojimi páperovitými strapcami s drobnými kvetmi. V cieli bolo nemožné nájsť popri desiatkach turistov voľné miesto na odpočinok, ale vidieť 25 vyvierajúcich prameňov padajúcich po červenej stene do jazierka bol neopisateľný zážitok. Cestou späť sme ešte odbočili k známemu vodopádu Risco s dvoma kaskádami. Po necelých 4 hodinkách sme sa sa rozhodli vrátiť do údolia a navštíviť mesto Calheta, ktoré je centrom juhozápadnej časti Madeiry. Okrem pláže s prístavom si tu turisti zvyknú pozrieť aj fabriku na výrobu rumu a spracovanie cukrovej trstiny – Engenhos da Calheta. TIP: V prístave odporúčam reštauráciu Manifattura di Gelato. Jedlo a zmrzlina boli delicieux a mrkvovo-pomarančová polievka bola jednoducho TOP! 

Levada k 25 prameňom s výhliadkami na údolie Ribeira da Janela.

Cez vavrínový les a popri levade k vodopádu 25 prameňov.

9. DEŇ – PONTA DO PARGO, ACHADAS DA CRUZ A PORTO MONIZ

Na západnom pobreží nie sú tunely! Konečne sme mali aj z auta krásne výhľady. V tento deň bolo pre nás veľmi ťažké vybrať turistickú trasu. Prechádzky po útesoch v Jardim do Mar a Paul do Mar boli lákavé, ale nakoniec sme sa rozhodli spoznať okolie Ponta do Pargo. Pokojná, bez turistov, voňavá a rozmanitá. Taká bola cesta cez eukalyptový les popri levade Nova s nespočetným množstvom farebných agapantov. Chodník nás zaviedol aj na útesy a do roľníckych dediniek. Je zaujímavé, že iba v tejto časti ostrova sa používajú poľnohospodárske stroje. Na najzápadnejšom cípe stojí výstražný maják Farol do Pargo, ku ktorému sme už prešli autom. Obzvlášť som sa tešila na strmú lanovku Teleferico v Achadas da Cruz, ktorá pôvodne slúžila domácim na prístup k políčkam pod obrovskými útesmi. Ak bude fúkať silný vietor, nezúfajte. Stará lanovka premáva aj za zlých poveternostných podmienok (kuk video). Táto šialenosť však stojí za to 🙂 A aké by to bolo neoddýchnuť si po ďalšej turistike pri vode? Prírodné kúpaliská v Porto Moniz a v Seixale sú na to ideálnym a zároveň jediným bezpečným miestom (ak nevisí čierna vlajka upozorňujúca na silný príboj).

Levada Nova vedúca cez voňavý eukalyptový les popri farebných agapantoch.

Malý kostolík Nossa Senhora da Boa Morte v dedinke Cabo. Z výhliadky v pozadí je možné pozorovať impozantné útesy.

Teleferico Achadas da Cruz. Lanovkou k terasovým poliam pod útesmi.

Prírodné kúpaliská v Porto Moniz.

Porto Moniz.

10. DEŇ – SEIXAL A PICO GRANDE

V severnej časti Madeiry je klíma a vegetácia odlišnejšia ako na juhu a západe ostrova. Tvoria ju prevažne masívne, kolmé svahy pokryté zeleným kobercom, ktoré sú často zahalené v objemných bielych mrakoch. Divoké pobrežie je príznačné čiernymi bizarnými skalami, obrovskými vlnami a lávovými ihlami (napr. prírodná socha Madonny na Praia da Ribeira da Janela). Ubytovanie sme si našli v malebnom mestečku Seixal, v dome Casa Das Videiras z 18. storočia. Odtiaľto sme podnikli výlet na tretí najvyšší vrchol Pico Grande, na ktorý sme začali stúpať z kráľovskej cesty Boca Encumeada. Tá kedysi spájala Funchal na juhu ostrova so São Vicente na severe. Trasa bola zo začiatku rozprávková, vedúca cez hustý, voňavý, eukalyptový les. 70% chodníka bol však porastený malinčím s nepríjemnými ostnatými konármi. Celí doškrábaní a presýtení výhľadmi do hlbokých údolí sme vystúpili najskôr na Boca do Cerro a potom ešte ďalších 350 výškových metrov na Pico Grande. TIP1: Táto trasa je časovo i kondične náročná, preto si ako alternatívu môžete vybrať jednu z krátkych turistických trás v okolí pohoria Paul de Serra, alebo čarovnú prechádzku popri levade dos Cedros vo Fanal, kde nájdete bizarné vavrínové stromy. TIP2:V Seixale sa môžete chutne najesť v reštaurácii Sol-Mar.

Cesta z Boca Encumeada cez hustý eukalyptový les.

Výhľad z Pico Grande na zvyšky lávy a tufy – sopečné nánosy popola a piesku. V pozadí pohorie Paul da Serra s veternými elektrárňami.

Zelené svahy zahalené v bielych mrakoch pri meste Seixal, v ktorom domáci na terasových poliach pestujú banánovníky a vínnu révu. V pozadí je vidieť jeden z mnohých vodopádov padajúcich do Atlantiku.

Čierne skaliská pri prírodnom kúpalisku v Seixal.

Miestne špeciality môžete ochutnať v reštaurácii Sol-Mar v Seixal. Ako predjedlo sme si objednali vynikajúci krevetový šalát, ako hlavné obalenú morskú rybku s opečeným banánom a hovädzí steak s volským okom a zemiakmi. Na druhý deň sme vyskúšali aj steak z tuniaka. Lokálne víno samozrejme nesmelo chýbať.

11. DEŇ – LÁVOVÁ JASKYŇA V SÂO VICENTE  A LEVADA DO REI

V mestečku São Vicente sme ráno navštívili vulkanické centrum a jaskyne, v ktorých sme videli zvyšky lávových kanálov a dozvedeli sa o vzniku celého ostrova. Po necelej hodine sme sa vydali na zážitkovú jazdu autom po kľukatých a úzkych cestičkách do východnej časti ostrova. Naša ďalšia zastávka bola v Quebradas, kúsok od mesta São Jorge. Kráľovskú levadu do Rei cez vavrínový les, krátky tunel a výhľadmi do pôvabného údolia Ribeiro Bonito sme predsa nemohli len tak obísť. V neskorých poobedných hodinách sme prišli k nášmu ubytovaniu v Porto da Cruz. Pôvodne sme chceli ostať posledné dva dni v Santane, ale už dva mesiace pred našou dovolenkou v nej boli všetky hotely a penzióny obsadené.

Jeden z lávových kanálov v jaskyni v Sao Vicente.

Ponta Delgada.

V Boaventura sú tiež krásne turistické chodníky po útesoch.

Cesta medzi Ponta Delgada a Boaventura.

Kráľovská levada do Rei.

12. DEŇ – SANTANA, QUEIMADAS A LEVADA CALDEIRÃO VERDE 

Originálne, roľnícke domy so slamovými strechami je možné vidieť len v meste Santana a v lesnom parku Queimadas, v ktorom navyše začína jedna z TOP turistických trás ostrova. Môžem len potvrdiť, že je skutočne plná zážitkov. Hneď po prehliadke farebných domčekov a bývalej radnice sme sa popri levade Caldeirão Verde vnorili do hustého pralesa Laurissilva. Chodník tu bol vybudovaný ešte v dávnom 18. storočí na zavlažovanie úrodných polí na východe ostrova. Prechádzali sme dokonca cez 4 dlhé tunele a keď sa les miestami odokryl, v plnej kráse sa nám ukázali zelené chrbty kopcov padajúce do hlbokých roklín Ribeira dos Cedros a Ribeira Grande. Na konci trasy sme sa dostali až k jazeru a vodopádu padajúceho zo 100 metrovej výšky. Turistika trvá necelé 4 hodinky tam a späť, takže vám ostane celé poobedie buď na obhliadku Santany, alebo na oddych pri oceáne. TIP: Ak pôjdete z Queimadas ďalej autom, dostanete sa na parkovisko v Achada da Teixeira, odkiaľ je to len necelé dve hodinky na najvyšší vrchol Madeiry – Pico Ruivo. Vyškový rozdiel je len cca 270 metrov, ideálny pre nenáročných turistov. 

Roľnícky domček so slamovou strechou v Quiemadas. Podľa satelitu sme usúdili, že v ňom ešte niekto býva.

Radnica v lesnom parku Quiemadas.

Levada Caldeirao Verde a hlboká zelená dolina Ribeira Grande.

Jeden z tunelov. Baterka je na tejto trase povinnou výbavou každého turistu.

13. DEŇ – PORTO DA CRUZ A PRAIA DO FAIAL

Poslednú turistiku, ktorú sme na ostrove Madeira podnikli, viedla po divokých útesoch západného pobrežia. Chodníček bol dlhé storočia najkratším a najrýchlejším spojením medzi mestami Porto da Cruz a Machico. Kedysi po ňom tzv. Borracheiros na chrbtoch vo vreciach z kozej kože prenášali mladé víno. Obzvlášť nebezpečná cesta bola v úseku Boca do Risco, ktorá je pre turistov dodnes adrenalínom. Pozor! Táto trasa sa neodporúča pri dažďoch a búrkach. Po skončení túry sme zašli na neďalekú pláž do Faial. V nemom úžase som ostala z miestnych rybárov, ktorí tu z vysokých útesov klasickými udicami chytali ryby. TIP: V reštaurácii na pláži si môžete objednať Francesinha, typický portugalský sendvič so syrom a steakom, krevetami alebo šunkou v náleve podávaný so štipľavou paradajkovou, prípadne pivnou omáčkou na hranolkách. 

Turistika po útesoch z Porto da Cruz – Boca do Risco.

Trasa vedie celý čas po ako-tak zabezpečenom chodníku s prudkými spádmi do oceánu. Do susedného mesta Machico sme už nešli a v tomto bode sme sa otočili naspäť.


TIPY NA ZÁVER

– Nestrácajte čas presúvaním sa autobusom, s požičaným autom uvidíte zaručene viac krásnych miest 🙂 Madeira má dobrú infraštruktúru s rýchlostnými cestami a s nespočetným množstvom dlhých tunelov. Výnimkou sú len niektoré úseky na severe a západe ostrova.

– Ak vám ostane čas, navštívte aj grandióznu výhliadku Miradouro Eira do Serrado, kde sa budete pozerať do 800 metrov hlbokého údolia mníšok (zahliadnete ho aj pri výstupe na Pico Grande).

– Dajte si pozor na taxikárov. Na ceste z útesu Cabo Girao do Funchalu začal taxikár s nami viesť priateľskú konverzáciu a nevšimli sme si, že ide bez zapnutého taxametra. Takže za cestu nám “pripočítal”  aj pár Eur za informácie o pivovare Coral, o každoročnom maratóne z Funchalu na Pico Arieiro, na ktorom skončil na 3. mieste (na spätnom zrkadle mal zavesenú medailu) a ukázal nám, z ktorej časti pochádza Ronaldo atď.

– Počas turistiky neodhadzujte odpadky. Časť chodníkov vedie cez chránený prales Laurissilva, ktorý je zapísaný od roku 1999 v UNESCO a vodné kanály levady doteraz zavlažujú poľnohospodárske oblasti.

– Nespoliehajte sa na otváracie hodiny chát a na každú túru si kúpte zásoby v prvom obchode, ktorý uvidíte otvorený.

– Určite si zakúpte turistického sprievodcu. Predávajú ich v mnohých obchodoch na ostrove. Podrobne popisané trasy sú v bedekri od vydavateľstva Rother (Aj/Nj).

– V reštauráciách sa bežne necháva tringelt od 5-10% na stole pri odchode, nie pri platení.

Ak máte otázky k našej ceste, rada vám odpoviem v maily, na Instagrame alebo tu v komentári pod článkom.

Luc x

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s