Cestovanie, Taliansko
Pridaj komentár

Zimná turistika v Južnom Tirolsku – 6 dní v regióne Drei Zinnen Dolomites (1. časť)

Pod zimnou turistikou som si vždy predstavovala prechádzky po lesných chodníkoch alebo udržiavaných cestách za dedinami a mestami. Okrem klasického lyžovania, snowbordovania, skialpinizmu a bežiek, ktoré sú najpopulárnejším zimným športom v našich končinách, som sa donedávna o inom alternatívnom využití voľného času nezamýšľala. Až pokým nezačal jeden nemecký pár, Alex a Judith z nemeckého cestovateľského blogu roterrucksack.com, pridávať na svoj instagramový účet inšpiratívne fotky zo zimných túr v Južnom Tirolsku. Pri čítaní o snežniciach som bola prekvapená, že sú v Alpách populárne už od 90-tych rokov. Najmä v Južnom Tirolsku a Bavorských Alpách sa nachádza veľa zimných trás, pričom ich niektoré regióny dokonca aj značia a upravujú. Turistických sprievodcov s tými najkrajšími chodníkmi publikuje v knižnej podobe vydavateľstvo Rother.

HOCHPUSTERTAL – DREI ZINNEN DOLOMITES

Región Hochpustertal vo východnej časti Južného Tirolska, v posledných rokoch označovaný aj ako Drei Zinnen Dolomites, je preslávený 3 lavaredskými štítmi, ktoré sú zároveň hlavným symbolom Dolomitov. Oblasť, ktorá bola do konca 1. svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska,  ponúka dnes široké možnosti trávenia voľného času vo všetkých turistických sezónach. Vďaka prímorskej klíme prevláda v Dolomitoch po väčšinu roka príjemné slnečné počasie (chvália sa 300 slnečnými dňami v roku), v čom majú v porovnaní s rakúskymi a švajčiarskymi Alpami o bod naviac 🙂 V lete si tu prídu na svoje nielen turisti, ale aj horolezci a cyklisti. Oblasťou prechádzal v 1. svetovej vojne dolomitský front, takže tu veľa návštevníkov vyhľadáva tematické trasy s bunkrami a bývalými vojenskými tunelmi. V zime sú aktivity dokonca ešte pestrejšie. Okrem lyžiarskych stredísk v Sextene, Cortine, či neďalekom Kronplatzi sa nachádza v regióne až 200km tratí pre bežkárov. A k tomu všetkému… Región Drei Zinnen Dolomites je rajom pre zimnú turistiku so snežnicami!

Výhľad z nášho ubytovania v Toblachu, Villa Bachmann.

V ktorých mestečkách si hľadať ubytovanie? My sme našli útulnú izbu s výhľadmi na hory vo Ville Bachmann, veľmi príjemný B&B v Toblachu (1. miesto v hodnoteniach Tripadvisor). Prvýkrát sme sa stretli s tým, že nám domáca počas bohatých raňajok oznámila, že to, čo nezjeme, si môžeme zobrať so sebou na túry (v košíčku s pečivom boli rovno pripravené sáčky na zabalenie). Izbu sme si našli vždy po návrate čistú, vyvetranú, príjemne vyhriatú a kúpelňu vyumývanú. Zariadenie z kvalitného borovicového dreva len dotváralo idylickú horskú atmosféru. Ak sme niečo potrebovali zistiť, domáca nám vždy veľmi rada poradila. Bezplatné kartičky na miestnu dopravu a zľavový lístok do Aquaparku v susednom Inninchene boli samozrejmosťou. Sexten, Moos, Inninchen, Prags, Niederdorf, to sú ďalšie miesta, v ktorých nájdete mnoho ďalších pekných apartmánov, penziónov a hotelov. Navyše si miestne reštaurácie hýčkajú turistov kvalitnou tirolskou kuchyňou, takže sa máte na čo tešiť.

1. DEŇ – TURISTIKA S HORIACIMI FAKĽAMI A NOČNÝ VÝSTUP PRI SPLNE MESIACA S HORSKÝM SPRIEVODCOM 

Ako som už spomínala, región Drei Zinnen Dolomites je rajom pre zimnú turistiku so snežnicami. V tomto období sa dostávajú do popredia aj menšie kopce, a to vďaka tomu, že k nim vedú chodníčky cez rozprávkové lesy, či pozdĺž hraníc lesa priamo pod skalnými stenami, na ktorých konci sa naskytujú fascinujúce výhľady na nedostupné vápencové veže Sextenských Dolomitov.

Keďže sme sa mohli ubytovať len v poobedných hodinách, tak sme nakonie krátku túru v doline Pragser Tal vyškrtli z nášho plánu. Rozhodli sme sa, že vyskúšame aspoň jednu z miestnych turistických atrakcií – nočnú prechádzku s horiacimi fakľami. INFO: Je potrebné prihlásiť sa vopred a platí sa 8 Eur na osobu. Pokiaľ je vaše ubytovanie priamo v Pragser Tal, turistiku máte zdarma. 

– Fackelwanderung im Pragser Tal – Tajomná prechádzka s horiacimi fakľami ponad nočnú dedinku Prags. Viac informácií s prihlásením, miestom stretnutia a dátumoch nájdete na tomto linku.

– Yetiwanderung – Urige Fackelwanderung durchs Innerfeldtal – Hľadanie Yetiho s horiacimi fakľami v doline Fischleiental s príchodom do Gasthausu Klaus, kde dostanete v cene varené víno a bude hrať živá hudba. Viac informácií s prihlásením, miestom stretnutia a dátumoch nájdete na tomto linku.

– Prehľad všetkých ďalších zažitkových túr a udalostí vo vašom termíne nájdete na: www.dreizinnen/info/de/hochpustertla/veranstaltungen/alleevents

Fackelwanderung – Nočné turistiky s horiacimi fakľami sú v regióne vyhľadávaným turistickým zážitkom.

O 17:00 sme sa stretli v Pragse pred turistickou informačnou kanceláriou s ďalšími prihlásenými turistami. Na malom ohníku si každý najskôr zapálil svoju fakľu a potom sme sa spoločne vydali smerom do hustého lesa. Pár dní pred našim príchodom napadlo veľa snehu, takže boli všetky stromy zasnežené ako v Mrázikovi (k tomu na ďalšie dva dni hlásili ďaľšie výdatné sneženie). Sprievodca ovládal perfektne nemčinu, takže sme sa dozvedeli niečo aj o tunajších lesoch a zvieratách.

Turistika však o hodinu skončila a keďže to bolo pre nás po 5 hodinách sedenia v aute stále málo, vymyslel Matúš, že pôjdeme ešte na jednu túru. V letákoch na ubytovaní totiž objavil, že akurát v tento deň sa o 21:00 koná nočný výstup pri splne mesiaca s horským sprievodcom. Prečo nie? Po chutnej večeri vo Winkelkeller sme sa preto vydali za ďalším zážitkom.

V útulne zariadenej reštaurácii Winkelkeller.

Mysleli sme si, že budeme jediní blázni, ktorí sa vydajú takto neskoro večer na turistiku. Mýlili sme sa. Keď sme prišli o pol 9 do centra vysokohorských sprievodcov v Toblachu, čakalo tam už okolo 10 ľudí. Autami sme sa po zaplatení poplatku 30Eur/osoba presunuli k Enzianhütte, kde sprievodca rozdal všetkým snežnice, paličky a čelovky. Turistika nebola vôbec náročná, skôr by som povedala, že sa prihliadalo na tých, ktorí sú na snežniciach po prvýkrát. Čelovky sme nakoniec vôbec nepotrebovali, obloha bolo jasná, mesiac v splne a pod nohami nám vŕzgal čerstvo napadaný sneh. Všade boli stopy po srnkách a líškach, ktoré museli náš chodník križovať pár minút pred nami. Po približne 150-metrovom výstupe sme sa dostali na miesto, z ktorého bol prekrásny výhľad na osvetlený Toblach a okolité vrcholky Sextenských Álp. Spoločne sme si zapálili ohník a popíjali varené vínko, ktoré doniesol sprievodca so sebou. Na izbu sme sa vrátili pred polnocou a vyčmudení zaľahli do postele. Ráno nás čakal ďalší výstup.

Nočný výstup pri slne mesiaca. Výhliadka na Toblach a Sextenské Alpy.

2. DEŇ  – PLÄTZWIESE, DÜRRENSTEINHÜTTE A STRUDELKOPF 

Rozprávkovo romantický chodník! Inak ani neviem opísať zimnú trasu od Plätzwiese k Strudelkopfu, na ktorej rastú voňavé borovice a sú z nej celý čas výhľady na impozantný masív Cristallo. Približne v polovici cesty sa nachádza ešte jedna horská chata Dürrensteinhütte, ku ktorej vedie aj upravená bežkárska trať po zasnežených horských pasienkoch. K tomu je na samotnom vrcholku kopca Strudelkopf jedna z najkrajších výhliadok na 3 lavaredské štíty.

Náhorná plošina Plätzwiese. Tento chodník vedie po rovine až k Dürrensteinhütte.

Na náhornú plošinu Plätzwiese sa môžete v zime najrýchlejšie dostať tak, že sa od parkoviska Brückele necháte vyviezť minibusom až k Berghasthofu Plätzwiese (jednosmerná cesta stojí 4,50 Eur/osoba). Pokiaľ ste zdatní turisti a máte mačky, snežnice, či lyže na skialp, môžete si túto trasu vyšľapať cez dolinu Stolla až k pasienku Stollaalm a nakoniec k Plätzwiese (táto časť je skutočne prekrásna a odporúčam po nej zísť aspoň cestou naspäť). V deň, keď sme tam boli my, hlásili predpovede spočiatku krásne slnečné počasie, ktoré však malo v poobedných hodinách prekaziť snehová búrka. Ak sme chceli vidieť zo Strudelkopfu 3 lavaredské štíty, tak sme sa museli rýchlo vyviezť autobusom až k spomínanému Berggasthofu Plätzwiese. Odtiaľ to už bolo naozaj ako v rozprávke… až pokým neprišla biela tma, Mordor…

Na náhornej plošine Plätzwiese je aj bežkárska trať. Celý čas s výhľadom na masív Cristallo.

Berggasthof Plätzwiese s vynikajúcou tirolskou kuchyňou. Zastavili sme sa na ňom cestou späť.

Od Bergasthofu Plätzwiese vedú dva chodníky k Dürrensteinhütte: jeden po rovine, druhý s miernym stúpaním cez borovicový les, ktorý sa začína vedľa kaplnky (viď foto).

Hotel Hohe Gaisl a výhľad na masív Cristallo.

Prašan vedľa chodníka.

Cestou od Plätzwiese k Dürrensteinhütte.

Cestou od Plätzwiese k Dürrensteinhütte.

Masív Cristallo.

Na Strudelkopf sa pri smerovníku pred Dürrensteinhütte odbáča doľava.

Poslední schádzajúci turisti na snežniciach. My sme vtedy ešte len stúpali, do 15 minút nás však zastihla snehová búrka a museli sme sa vrátiť naspäť k Berggasthofu Plätzwiese. V bielej tme nebola šanca vidieť 3 lavaredské štíty.

Dôležité body k zimnému výstupu na Strudelkopf: 1. Veľké parkovisko nájdete pri Alpengasthof Brückele (1491m), odkiaľ sa môžete buď vyviezť autobusom k Berggasthofu Plätzwiese, alebo sa vybrať pešo cez dolinu Stolla —> 2. Ak sa rozhodnete vystúpiť, tak chvíľu od parkoviska musíte ísť po ceste a na tretej zákrute zabočiť do lesa (chodník by mal byť viditeľný) —> 3. Trasa k salašu Stollaalm (1991m) vedie cez krásny les takmer 1hod45min. —> 4. Od Stollaalm je stúpanie k Berggasthofu Plätzwiese s menším prevýšením a trvá približne 20 minút —> 5. Od Berggasthofu Plätzwiese sa vydajte popri malej kaplnke do kopca. Cestou vás navedú viaceré smerovníky až k Dürrensteinhütte —> 6. Kúsok pred Dürrensteinhütte nájdete smerovník, pri ktorom môžete ísť ďalej k chate alebo rovno zabočiť do ľava smerom k Strudelkopfu (2307m).

Podrobný popis s mapkou nájdete aj na stránke bergfex.it a outdooractive.com.

Výhľad zo Strudelkopfu na 3 lavaredské štíty. Zdroj: Lilies Diary (na tomto linku sú v nemčine zaujímavo zhrnuté tipy na zimnú dovolenku v regióne Drei Zinnen…pre mňa bol článok veľmi nápomocný a inšpiratívny).

Pri Berggasthofe Plätzwiese.

Stollaalm pri ceste späť na parkovisko.

Dolina Stolla po snehovej búrke.

3. DEŇ – HÖHLENSTEIN, RIENZTAL, DRUHÝ VÝHĽAD NA 3 LAVAREDSKÉ ŠTÍTY A TOBLACHER SEE

Rovnako, ako pri letnej, tak aj pri zimnej turistike musí človek svoje plány prispôsobovať počasiu. Pri výdatnom snežení alebo vetre neostáva nič iné, ako stráviť celý deň buď vo wellnesse, alebo na izbe pri čítaní kníh… Ak sa však nechcete tlačiť ako sardinka medzi ostatnými na kúpalisku, zvoľte radšej prechádzku do okolitých lesov, ktorých je v regióne Drei Zinnen Dolomites dostatok. Počas hustého sneženia sme sa takto vybrali na 2-hodinovú prechádzku v čarovnej doline Rienztal medzi Toblachom a Cortinou, čo bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré sme mohli v ten deň urobiť. (PS: Do Aquaparku v meste Inninchen sme išli, ale v posledný deň, keď odišiel posledný turnus v hlavnej sezóne).

Od Höhlenstein-Landro cez zalesnenú dolinu Rienztal vedie jedna z trás k Dreizinnenhütte a 3 lavaredským štítom.

Rienztal.

Zimná trasa vedie len po tento “bivák”.

Rienztal. Medzi týmito skalnými stenami je za pekného počasia vidieť severné steny 3 lavaredských štítov.

Chodník križuje 17 km dlhú bežkársku trať.

Höhlenstein – Landro. Jediné miesto, z ktorého môžete z údolia zazrieť 3 lavaredské štíty.

Z dvojhodinovej prechádzky sa stal celodenný výlet. Začali sme z malého parkoviska Area di Parcheggio v Höhlenstein Landro, z jediného miesta v údolí, v ktorom môžete vidieť 3 mohutné steny lavaredských štítov. Tu sme sa vybrali priamo do doliny Rienztal, cez ktorú vedie jedna z letných trás k Dreizinnenhütte. K tej sme samozrejme nešli a vystúpili sme len cez zasnežený les k malému “biváku”, ďalej sa totiž v zime neodporúča pokračovať. Mapku k tejto zimnej trase nájdete na tomto linku. Zaujímavá informácia pre bežkárov: Cez Höhlenstein vedie 17 km dlhá bežkárska trať č. 11 Cimabanche.

Poobede nám zvýšil čas na kávu a koláč pri jazere Toblacher See (Lago di Dobbiaco). Po celodennom hustom snežení a nulovej viditeľnosti sa akurát v čase, keď sme stáli na obľúbenom fotopointe, na 10 minút rozostrela obloha. Jazero sa ponorilo do jemných červenkastých farieb a spolu s plávajúcimi labuťami vytvorili skutočne rozprávkovú atmosféru. Posúďte sami.

Toblacher See, Lago di Dobbiaco.

Okolo celého jazera vedie chodník. Jednú časť sa môžete previezť aj na saniach ťahanými koňmi.

Večerná atmosféra pri Toblacher See.


INFO NA ZÁVER 

 – Druhú časť zo zimnej turistiky v Južnom Tirolsku – 6 dní v regióne Drei Zinnen Dolomites nájdete na tomto linku.

– Pri zimnej turistike sledujte správy o počasí a výstrahach pred lavínami na stránke wetter.provinz.bz.it

– Pri plánovaní trás nám pomohol turistický sprievodca Südtirol Ost – Eisack Tal – Pustertal – Dolomiten od vydavateľstva Rother

– Ďalšie užitočné informácie nájdete aj na stránkach: dreizinnen.info a vivosuedtirol.com

Vaša Luc x.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s