Taliansko, Turistika
Pridaj komentár

Zimná turistika v Južnom Tirolsku – 6 dní v regióne Drei Zinnen Dolomites (2. časť)

Na zimnej dovolenke v Južnom Tirolsku sme pôvodne plánovali striedať lyžovačku s turistikou. Nakoniec sme ostali len pri snežniciach, ktoré sme si zamilovali z viacerých dôvodov:

1. Zimnú krajinu si vychutnávame oveľa intenzívnejšie ako na zjazdovke. 2. Viac posilujeme nielen stehná, zadné partie, chrbát, ale aj ruky, keďže si výraznejšie pomáhame paličkami. 3. Pri plánovaní trás musíme myslieť na to, že šľapanie so snežnicami je fyzicky náročnejšie ako pri letnej turistike. Pre mňa je prevýšenie 1000 metrov, ktoré cez leto normálne zvládam, priveľa. 4. Stačí si obliecť jednu vrstvu kvalitného termo oblečenia, bundu, oteplováky, čiapku a rukavice a zvyšok si pre istotu pribaliť do batoha. Neurobte takú chybu ako ja a nenaobliekajte sa ako cibuľa. 5. Do snežníc sú vhodné kvalitné nepremokavé turistické topánky, v ktorých chodíte aj na letné túry. 6. Fyzika nepustí…veľká plocha snežníc rozloží telesnú hmotnosť a nohy sa vďaka tomu nezabárajú do veľkej hĺbky. Tam, kde sa iní bez snežníc prepadli po kolená, my sme sa len po členky a kde sa po pás, my len po kolená. 7. Snežnice majú kvalitné drápy, čiže sa nešmýka a aj cesta dole ide rýchlejšie. 8. Je dôležité pozerať predpoveď počasia a výstrahy pred lavínami a vybrať si len tie trasy, ktoré sú vyznačené v turistikých sprievodcoch a mapách so zimnými chodníkmi. 9. Pri vyššej snehovej nádielke, čerstvo napadnutom snehu alebo náhlom oteplení v žiadnom prípade nevychádzať z chodníka a určite zvážiť výber trasy. 10. Pri náročnejších a vyššie položených trasách sa odporúča nosiť so sebou aj lavínový vyhľadávač. 11. Na snežniciach sme za 5 dní v hlavnej sezóne ušetrili na zjazdovkách 500 Eur. O to viac sme si mohli dopriať napríklad v reštauráciách alebo ísť na iné platené zážitkové atrakcie.

Ďalšie dni boli nielen plné zážitkov, ale aj ponaučení. Nechajte sa inšpirovať, so snežnicami je to naozaj super, kráča sa v nich ako v domácich papučiach.

4. DEŇ – VÝSTUP K 3 LAVAREDSKÝM ŠTÍTOM ZO SEXTENU

Prekrásny, ale v zime náročný turistický chodník. Keď sa teraz v myšlienkach vrátim späť, ísť na túto trasu po výdatnom snežení bolo jedným z našich najnezodpovednejších rozhodnutí, ktoré sme v živote urobili. V princípe nie je výstup k 3 lavaredským štítom z tejto strany extrémne nebezpečná túra, a aj napriek sťaženým podmienkam sme celý čas stúpali po skialpinistami vyšľapanej ceste. Avšak ak by sa uvoľnila čo i len malá kopa snehu, neskončili by sme dobre… Táto trasa patrí k tým najkrajším v regióne a bola by škoda ju neprejsť. Ale nabudúce už len v tom prípade, keď bude nový sneh už dlhšie spojený so starou vrstvou, alebo napadnutý len niekoľko centimetrový poprašok.

Na parkovisku pri Fischleinbodenhütte.

Ráno sme sa na parkovisku pri Fisleinbodenhütte neisto obzerali, či sa ešte niekto iný v tento deň rozhodol vyjsť k 3 lavaredským štítom. Z áut však vystupovali len bežkári a po skialpinistoch a turistoch so snežnicami nebolo ani stopy. Povedali sme si, že ak nebude chodník vychodený, vrátime sa späť. Cesta popri bežkárskej trati medzi Fischleinbodenhütte a Talschlusshütte bola ako z iného sveta. Dolina Fischleinboden je síce dlhá len 4,5 km a rovná ako pravítko, ale za to obklopená mohutnými stenami kopcov Sextenských Dolomitov, pri ktorých sa cítite doslova ako mravec pred svojim mraveniskom.

Trasa medzi Fischeinbodenhütte a Talschlusshütte.

Talschlusshütte.

Po odhrnutej širokej ceste sme sa za necelú polhodinu dostali k Talschlusshütte, ktorá je v letnej sezóne východiskovým bodom do srdca Sextenských Dolomitov, ku chatám Zsigmondy a Büllelejoch. Na chodníku k Dreizinnenhütte cez dolinu Altensteiner bolo našťastie aj po výdatnom snežení z predchádzajúceho dňa vidieť čerstvé stopy po turistoch. Možno keby nebolo krásne slnečné počasie, ktoré nás motivovalo pokračovať ďalej v ceste, tak by sme sa už pri tejto chate otočili. Tie masy snehu vyzerali na kopcoch a stromoch síce rozprávkovo, ale keď sme neskôr prechádzali popri snehových stenách vedľa chodníka, tak sa radosť začala miešať so strachom. Počas výstupu nás svižne obehli štyri skupiny skialpinistov, ktorí mali buď vynikajúcu kondičku, alebo sa im jednoducho išlo s lyžami do kopca ľahšie ako nám so snežnicami. Zhrniem to stručne, po takmer 800 výškových metroch som výstup vzdala, necelých 150 metrov pod cieľom našej túry – Dreizinnenhütte. Nielenže som bola vyčerpaná, ale keď som videla pri prechode cez niektoré strmé časti, ako sa za našimi stopami oddeľovala snehová nádielka, bolo rýchlo rozhodnuté. Ide sa naspäť k Talschhlusshütte na poriadne tirolské buchty.

Výstup cez dolinu Altensteiner.

K Dreizinnenhütte sme nakoniec nevystúpili. Zdroj: Bergzeit

Pohľad do doliny Altensteiner.

Dolina Fischleinboden.

5. DEŇ – VÝSTUP K AURONZOHÜTTE A 3 LAVAREDSKÝM ŠTÍTOM Z JUŽNEJ STRANY

Po neúspešnom výstupe k Dreizinnenhütte sme sa piaty deň spontánne rozhodli ísť znova k Trom lavaredským štítom, ale tentokrát z druhej, opačnej strany. Priamo pod ich južnými stenami je postavená známa Auronzohütte, ku ktorej vedie v zime ďalší rozprávkový chodník. 4-hodinovú túru sme začali na parkovisku pri chate Chalet Lago Antorno, odkiaľ v lete začína mýtna cesta až k Auronzohütte. V zime sa k nej môžete nechať za 10 Eur vyviezť na snežných skútroch a naspäť túto relatívne dlhú cestu zosánkovať (sánky dostanete v rámci lístka za vyvezenie skútrom). Lákavá ponuka, ale my sme si radšej nasadili snežnice a vykročili po zasneženej ceste za ďaľším dobrodružstvom. Hneď po 5 minútach, približne 100 metrov pred mýtnou stanicou sme odbočili doprava na lesný chodník. Cez presvetlený les a mierne vlnité biele lúky sme sa po chvíľke dostali k ďalšiemu smerovníku, na ktorom sme odbočili doľava v smere k Auronzohütte. O pár metrov sme museli ešte raz skontrolovať smer cesty, keďže chodník ďalej nečakane križoval lesný potok. Po jeho prekročení a so vzdušnými balónmi  nad hlavami (viď šiesty deň) sme konečne začali prudšie stúpať hlbšie do lesa, na konci ktorého sme sa ocitli priamo pod obrovskými skalnými vežami kopca Monte Campadelle. Prechádzajúc popri obrovských popadaných skalách, celý čas s výhľadmi na južné steny lavaredských štítov, sme sa dostali na rušnú cestu. Nie, nepremávali po nej autá, ale snežné skútre a sánkujúci sa turisti. K Auronzohütte sme už prešli nakoniec po tejto ceste, keďže oficiálny chodník bol nevychodený a pokrytý hrubou snehovou pokrývkou.

Výhľad na Auronzohütte z parkoviska pri Chalet Lago Antorno.

Vychodený zimný chodník po oficiálnej letnej trase k Auronzohütte.

Chodník viedol nielen cez zasnežený les a biele vlnité lúky, ale aj cez takýto potok.

Po výstupe z lesa bol už chodník celý čas s výhľadmi na južné steny 3 lavaredských štítov.

Pod skalnými stenami kopca Monte Campadella.

Pod Auronzohütte.

Auronzohütte býva zvyčajne počas zimnej sezóny zatvorená, ale v čase, keď sme tam boli my, sa v nej prekvapivo pripravovali chrumkavé toasty a podávala horúca káva, či chladené pivo. V lete vedie od chaty známy 5-6 hodinový okružný chodník okolo 3 lavaredských štítov s viacerými horskými chatami ako Lavaredo Hütte, Dreizinnenhütte, Büllelejochhütte a pasienkom Lange Alm. Ako inak, z chaty sú fascinujúce výhľady na okolité vrcholy Dolomitov a do hlbokých dolín. Okolo štítov nebolo možné prejsť ako v lete, ale našlo sa zopár odvážlivcov, ktorí sa pokúšali snežnicami prebrodiť zasnežený chodník. Po pár metroch sa však vždy radšej otočili… Po dlhej prestávke sme sa rozhodli, že k parkovisku pri Chalet Lago Antorno zídeme elánkovým tempom po mýtnej ceste. Scenérie boli prekrásne dramatické. Posúďte sami.

Ku Chalet Lago Antorno sme sa vracali alternatívnou trasou po mýtnej ceste. Kto by však nešiel radšej cez mäkký prašan popri chodníku?

Tí, ktorí sa nechali ku chate vyviezť snežným skútrom, si mohli dlhú cestu naspäť zosánkovať.

V pozadí skalné steny, popod ktoré sme vystupovali k Auronzohütte.

V doline sa v oblakoch ukrýva Chalet Lago Antorno, miesto, odkiaľ sme začínali túru.

6. DEŇ – PRAGSER WILDSEE & TOBLACHER SEE

Vznášať sa balónom ponad vrcholky Sextenských Dolomitov a vidieť celú túto nádheru z vtáčej perspektívy. Takýto výlet by mohol byť bez pochýb jeden z najkrajších zážitkov, ktoré je možné v tomto regióne podniknúť. ‘Must to do‘ pre tých, ktorí jednoducho milujú lety vzdušnými balónmi a sú ochotní zaplatiť nemalú sumu 280 Eur na osobu 🙂 My sme žiaľ z tých, ktorí majú radi pevnú zem pod nohami a vychutnávajú si výhľady z vrcholkov, ktoré sami zdoláme. Viac informácii k letom nájdete na stránke loogo.it.

Posledný deň sme si vyhradili na prechádzky okolo jazier Pragser Wildsee (tal. Lago di Braies) a Toblacher See (tal. Lago di Dobbiaco). Ak niekedy pôjdete k Pragser Wildsee a budete sa chcieť vyhnúť predraženému parkovnému (prvých 15 minút je zdarma, ale potom sa platí 5 Eur na celý deň, aj keď ste tam len pol hodinu), tak o pár stoviek metrov skôr sú 2 parkoviská zdarma. Obe jazerá patria popri Trom lavaredským štítom k najnavštevovanejším a najfotogenickejším miestam v regióne. Pragser Wildsee nie je možné v zime dookola obísť ako Toblacher See, ale ak budete mať šťastie a jazero bude zamrznuté, tak sa môžete na ňom korčuľovať alebo sa krížom prejsť až na jeho druhú stranu. V lete je toto miesto obzvlášť romantické, keďže si tu môžete požičať člnky ❤

Zima pri jazere Pragser Wildsee (Lagi di Braies).

Hotel Pragser Wildsee.

Pri Pragser Wildsee určite neprehliadnite krásny hotel, ktorý má zaujímavú históriu. Túto, dnes už významnú historickú budovu, navrhol pred viac ako sto rokmi viedenský architekt Otto Schmid. Slávnostne bol otvorený v roku 1899 a jeho hostia bývali ako inak – aristokrati Rakúsko-Uhorskej monarchie. Navštívil ho aj samotný následník trónu Franz Ferdinand s rodinou, na ktorého bol v roku 1914 spáchaný atentát v Sarajeve. Cez I. svetovú vojnu prechádzal v jeho blízkosti dolomitský front a na konci II. svetovej vojny uchýlil 139 väzňov, väčšinou prominentov zo 17 krajín, ktorí boli zachránení z koncentračného tábora Dachau

Hranostaj pri Toblacher See.

Toblacher See (Lago di Dobbiaco).


INFO NA ZÁVER 

– Prvú časť zo zimnej turistiky v Južnom Tirolsku – 6 dní v regióne Drei Zinnen Dolomites nájdete tu.

– Počas dovolenky sme si pochutnali v týchto reštauráciách: Winkelkeller v Toblachu, kde mali síce chutné jedlo, krásne zariadený interiér, ale cenovo boli nastavení pre bonitnejších nemeckých a rakúskych turistov. Cenovo prijateľnejšia a taktiež s chutným jedlom bola Pizzeria Hans, rovnako v Toblachu. Ochutnali sme aj reštauráciu v Gasthaus Weber, ktorá bola hneď vedľa nášho ubytovania. Avšak najchutnejšie jedlo v primeranej cenovej relácii bolo jednoznačne v Pizzerii Acquafun, do ktorej môžete ísť hneď po wellnesse 🙂 A ak sa vydáte na prechádzku do doliny Fischleinboden alebo rovno na výstup k Trom lavaredským štítom, tak sa určite zastavte na vynikajúce tirolské buchty s vanilkovým pudingom v Talschlusshütte.

– Pri zimnej turistike sledujte správy o počasí a výstrahach pred lavínami na stránke wetter.provinz.bz.it

– Pri plánovaní trás nám pomohol turistický sprievodca Südtirol Ost – Eisack Tal – Pustertal – Dolomiten od vydavateľstva Rother

– Ďalšie užitočné informácie nájdete aj na stránkach: dreizinnen.info a vivosuedtirol.com

Vaša Luc x.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.