Cestovanie, Francúzsko
Pridaj komentár

Tie najkrajšie mestá a dedinky v Alsasku: Časť 3. – Château du Haut-Koenigsbourg a Sélestat

Alsasko je región známy predovšetkým svojou vínnou cestou a malebnými dedinkami. Ďalšie poklady sa však ukrývajú aj v tajomných lesoch pohoria Vogézy (franc. Vosges a nem. Vogesen). Sú nimi stredoveké hrady a zrúcaniny, ktoré sa v 11. až 13. storočí stavali snáď na každom vhodnom skalnom výbežku. Časť z nich bola spustošená nielen v 17. storočí počas 30-ročnej vojny, ale aj cez Veľkú francúzsku revolúciu. Patria medzi ne napríklad Odilienberg, tri zrúcaniny hradov nad Ribeauvillé, Château du Frankenbourg, či jeden z najnavštevovanejších hradov Francúzska Château du Haut-Koenigsbourg. Takýchto historických pamiatok je v Alsasku samozrejme ešte viac. K tomu všetkému si tu prídu na svoje aj milovníci turistiky. Samotné vogézske kopce sa síce nepýšia masívnymi horami, ale cez ich husté lesy vedú viaceré chodníky, ku ktorým sa viažu mystické príbehy a ságy s čarodejnicami, vílami a inými rozprávkovými bytosťami. Na niektorých miestach natrafíte aj na bývalé obradné miesta Keltov, vodopády a výhliadkové plošiny.

Na tretí deň nášho roadripu po Alsasku sme sa rozhodli preskúmať lesné cestičky vedúce priamo ku stredovekému Château du Haut-Koenigsbourg a na konci dňa sme ešte stihli navštíviť väčšie mestečko Sélestat.

VÝSTUP CEZ ČAROVNÝ LES K CHÂTEAU DU HAUT-KOENIGSBOURG

K hradu Haut-Koenigsbourg sme sa mohli dostať priamo autom, ale keďže sme chceli lepšie spoznať tunajšie okolie, rozhodli sme sa k nemu vystúpiť pešo. Neľutujeme. Napriek tomu, že máme radi vysokohorskú turistiku, tak nás alsaské lesy nielen očarili, ale aj začarovali. Ak sa tu niekedy vrátime, tak len kvôli lesným rozprávkovým chodníkom. Počas tejto prechádzkovej turistiky sme sa hneď na začiatku zastavili pri Château de Kintzheim, v ktorom vo voliéroch chovajú orly, sokoly, myšiaky, sovy, africké supy a hadožrúty. Na stredovekej dvorane zámku sa dokonca môžete zúčastniť aj vtáčej prehliadky. Viac informácií nájdete na stránke: voleriedesaigles.com. Idúc ďalej po značenom chodníku sme sa dostali k parku opíc “Affenberg – Montagne des Singers”, do ktorého bolo ešte v roku 1969 premiestných stovky afrických makakov, konkrétne z marockého pohoria Atlas. Informácie k parku nájdete na stránke montagnedessinges.com.

Výstup po Borne Hexagonale k Haut-Koenigsbourg.

Keď sme po dvoch hodinách vystúpili z tichého lesa, ocitli sme sa rovno pred Château du Haut-Koenigsbourg. Kedže patrí k najnavštevovanejším francúzskym hradom, na prístupovej ceste sa tvorili dlhé zápchy áut a na dvorane to vyzeralo ako v najrušnejšej hodine na Václaváku. Jeho história siaha až do dávneho 12. storočia, kedy ho na takmer 800 metrov vysokej hore nechal údajne postaviť Friedrich II. Hohenstaufen, ktorého možno poznáte vďaka Zlatej bule sicílskej. Haut-Koenigsbourg je svedkom viac ako 900-ročnej búrlivej histórie európskych konfliktov medzi kráľmi, cisármi a vazalmi. Najviac ho zasiahla 30-ročná vojna, počas ktorej bol obliehaný celých 52 dní švédskymi vojskami. Po vojne ostali z hradu už len ruiny, ktoré stáročia patrili mestu Sélestat. Keďže sa na opravu hradu nikdy nenašli peniaze, rozhodli sa ho obyvatelia strategicky darovať cisárovi Wilhelmovi II. Ten ho síce nikdy nenavštívil, ale za to ho na začiatku 20. storočia nechal konečne zrekonštruovať.

Fascinujúce výhliadky z hradu Haut-Koenigsbourg.

V alsaských lesoch rastú tucty agátov bielych, ktorých kvety na konci mája intenzívne rozvoniavajú po celom okolí.

Zostup k dedinke Orschwiller.

Orschwiller.

Od Orschwiller do Kintzheimu cez viniče. V pozadí hrad Haut-Koenigsbourg.

Pohľad späť na dedinku Orschwiller na ceste do Kintzheimu.

Výhľad na Château de Kintzheim.

Info k trase: 1. Trasa začína na parkovisku Volerie des Aigles hneď za dedinou Kintzheim –> 2. Odtiaľ vedie približne 300-400 m lesný chodník č.19 ku Château de Kintzheim –> 3. Od zámku cez les pokračuje cesta ďalej po červeno-bielo-červenej značke až k Affenbergu (zoologickej záhrade s africkými makakmi) –> 4. Tu musíte prejsť pár metrov popri hlavnom parkovisku a napojiť sa na turistickú trasu Borne Hexagonale, ktorá vedie v blízkosti cesty D159 (lesný chodník sa s cestou 2x križuje) –>  5. Na konci chodníka sú schody, ktorými sa dostanete priamo pred Haut-Koenigsbourg –> 6. Cestu späť môžete zvoliť v smere k dedine Orschwiller, odkiaľ smeruje chodník cez viniče až do Kintzheimu.

Naša trasa. Zdroj: Mystische Pfade, Elsass und Vogesen – 35 Wanderungen zu Geschichten und Traditionen, Annette und Lars Freudenthal.

SÉLESTAT

Od Kintzheimu je to už do Sélestatu doslova na skok. Toto mesto sa vraj oplatí navštíviť utorky, kedy v centre na trhovisku vo farebných stánkoch predávajú domáci svoje výrobky, ovocie a zeleninu. My sme tu síce v utorok neboli, ale za to sme mali úplne iný zážitok. Cez dobrovoľnícku organizáciu Greeters-Selestat-Haut-Koenigsbourg sme si dohodli kultúrnu prechádzku so sprievodcom Ericom. Na nešťastie bolo mesto v čase našej návštevy celé rozkopané a niektoré pamiatky kvôli rekonštrukcii zatvorené. Vďaka Ericovi sme si však zo Sélestatu odniesli mnoho cenných a zaujímavých informácií o Alsasku a živote v ňom.

Ericovo najkrajšie miesto – ulička s najstaršími stredovekým domami.

Eric vyrastal kúsok za kostolom St. George, ktorý bol postavený v neskorogotickom štýle. Po Rue de l′Église sme sa od kostola dostali pred najvýznamnejšiu budovu Sélestatu, ktorá však bola celá skrytá pod lešením. Bibliothéque Humaniste je jeden z najcennejších francúzskych pokladov, v ktorej sa uchovávajú alsaské rukopisy od 7. storočia, písma z Karolovskej dynastie (Karolovci vládli vo Franskej ríši v rokoch 751-987) a stredoveké biblie s ozdobným písmom a knižnými maľbami. Jednými najčastejšími návštevníkmi tejto knižnice sú Američania. Nachádza sa tu totiž Cosmograhiae Introductio od Mathiasa Ringmanna, prvý výtlačok knihy, v ktorej sa po prvý krát spomenul názov Amerika. Okrem iného tu nájdete aj mnohé inkunábuly a tlačoviny z 15. a 16. storočia, maľby a sochy. V roku 2011 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych dedičstiev UNESCO. Hneď za ňou sa nachádza Maison du Pain, roztomilé múzeum chleba, v ktorom sme si samozrejme kúpili aj čerstvé francúzske bagety. Eric nás ďalej previedol tými najstaršími uličkami v meste, po miestach, kde sa hrával ako malý chlapec a ukázal nám budovy, ktoré ešte dodnes neprešli žiadnou rekonštrukciou. “Pozrite sa poriadne do tejto schátralej slepej uličky. Čo si myslíte, čím je taká výnimočná?”, pýtal sa nás ukazujúc na stáročia nedotknuté stredoveké domčeky. Vysvetlil nám, že alsaským domom kedysi zvonka vôbec nevidelo ich hrázdené trámy, ktoré slúžili údajne ako ochrana pred zrútením celých stien počas zemetrasení. Skrývali ich dlhé roky pod fasádou až pokým nezistili, že môžu byť vynikajúcim turistickým lákadlom. Nuž, myslím, že sa im nimi turistov podarilo pritiahnuť. Ale až príliš veľa 🙂

Veža gotického kostola St-Georges.

St – Georges.

V ulici Rue de l′Église.

Maison du Pain – Múzeum chleba.

Kostol Ste-Foy.

Kúsok od Maison du Pain sa nachádza bývalý benediktínsky kostol Ste-Foy a Maison Billex, dom s krásnym renesančným arkierom. Náš sprievodca Eric nás zaviedol po ulici Rue de la Grande Boucherie k stredovekej veži, kde kedysi väznili a upaľovali čarodejnice. Následne sme sa prešli k rieke Ill a k veži s hodinami Tour de l‘Horloge, ktorá bola kedysi súčasťou mestského opevnenia. V jej štyroch vežičkách boli v stredoveku strážcovia, ktorí upozorňovali domácich pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Za ňou sa nachádza hlavné centrum mesta s prekrásnymi meštianskymi domami. Eric nám počas celej kultúrnej prechádzky porozprával toho až-až. Spomenul nám napríklad aj jeho starú mamu, ktorá keď chodila do školy, tak sa niekoľkokrát menil hlavný jazyk výučby (z francúštiny do nemčiny, potom zas do francúštiny atď.) a viacerí jej spolužiaci mali z toho v hlave úplny mišung. Keď sme mu spomenuli, ako sa nám páči ich jednotná architektúra a že u nás sa stavia hlava-nehlava v rôznych bujarých štýloch bez citu k estetičnosti a súladu k okoliu, tak nám zas on povedal o jeho patáliách a byrokracii pri stavaní nového domu. Pozemok má totiž vo vzdialenosti 300m od vonkajšej hranice centra, kvôli čomu musí dodržiavať prísne predpisy chrániace historický ráz mesta a na povolenie čaká už dlhé mesiace.

Jeden z najstarších domov v Sélestate.

Smerom k Tour de l‘Horloge.

Eric nám ukázal aj miesta, ktorými kedysi pretekali vodné kanály. Dnes sa skrývajú pod niektorými cestami v centre.

Eric zo Sélestat Greeters a ja.


INFO NA ZÁVER

– Na obhliadku hradu Haut-Koenigsbourg stačia necelé 2 hodiny. Aktuálne otváracie hodiny nájdete na stránke: haut-koenigsbourg.fr/en.

– Ak ako-tak ovládate nemčinu, vrelo odporúčam turistického sprievodcu “Elsass&Vogesen-35 Wanderungen zu Geschichten und Traditionen” (35 zážitkových, mystických túr za dejinami a tradíciami v Alsasku a pohorí Vogézy) od vydavateľstva Bruckmann.

– Ak by ste mali záujem o kultúrnu prechádzku Sélestatom, napíšte na stránku Greeters-Selestat-Haut-Koenigsbourg minimálne 2 týždne pred príchodom.

Luc x

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.