Tento článok začnem dvoma slovami. Fungi Boom. Čo to presne znamená? Kedysi dávno, pred viac ako tridsiatimi rokmi, začal rybárov v zátoke pri mestečku Dingle z ničoho nič sprevádzať každý deň pri love jeden delfín. A nie hocaký. Osamelý, zvedavý a hravý. Domáci vycítili príležitosť a začali delfína propagovať. Nazvali ho Fungi a urobili z neho turistický magnet, ktorý prináša do regiónu už desiatky rokov nemalé obnosy peňazí. V hlavnej sezóne za ním do zátoky denne vychádza takmer 50 výletných člnov. Pohľadnice, magnetky, knihy. Všade je Fungi. A kvôli Fungimu sú aj v Dingle v lete samé zápchy a vysoké ceny ubytovaní. My sme tohto legendárneho starčeka nevideli. Namiesto neho sme na druhej strane poloostrova pozorovali tuleňov. Na útesoch s výhľadmi do krásnej zátoky a na zelené pasienky. Bez šialených más turistov. A čo všetko sme ešte na poloostrove Dingle videli? Ďalšie pyramídy ako na poloostrove Kerry, tie najpažravejšie ovce a kozy v Írsku, domáceho na motorke s troma salašníckymi psami, miesta, kde sa natáčala epizóda Star Wars – Last Jedi, surférske pláže a ten najfascinujúcejší západ slnka, aký sme kedy videli (viď posledné foto).
Na poloostrov Dingle sme prišli v čase, kedy celú oblasť na niekoľko dní pokryli husté biele mraky. Tie nám viseli doslova 15-20 metrov nad hlavami, čo sme zažili zatiaľ len v Škótsku. Večer, pred príchodom na naše ubytovanie, sme sa počas veternej búrky nakrátko zastavili pri známej surférskej pláži Inch Beach. Šielený nápad, z ktorého máme nakoniec jeden z najväčších zážitkov. Boli sme na nej len my a jeden odvážny surfér. Celá pláž bola ako jedno veľké, chaluhami pokryté, zrkadlo, na ktoré v silnom vetre padali kvapky dažďa, soli a piesku. Ideálna atmosféra pre melancholické fotky do fotoalbumu.
Na druhý deň ráno sme nešli do mestečka Dingle za delfínom Fungi ako naši spolubývajúci zo susednej izby. Vybrali sme sa hneď na Slea Head na západe poloostrova. Nevedeli sme, čo nás tam presne čaká, ale zastavovali sme v podstate každých 5 minút. Najskôr sme z ničoho nič pri ceste objavili malú farmu Dingle Sheepdog Demonstrations, na ktorej sme za malý poplatok 2Eurá/osoba dostali krmivo pre ovce, malé kozliatká a poníka. Aké boli milé, také boli aj pažravé. Skoro prevrátili drôtený plot, keď videli granule v dózach. Pár minút za farmou sú Fahan Beehiven Huts, kamenné príbytky z 12. storočia, pri ktorých akurát zastavili 2 plné autobusy turistov. Videli sme ich preto len z diaľky.
Farma Dingle Sheepdog Demonstrations.
Slea Head.
Cestou ku Coumeenoole Beach na Slea Head.
Na Slea Head, konkrétne na Coumeenoole Beach, sa natáčali niektoré scény zo Star Wars, na čo upozorňujú aj informačné tabule na parkovisku. Najskôr sme museli počkať, čo odídu ďalšie autobusy s turistami. Potom už bola celá pláž len a len pre nás. Kúpať sa tu kvôli veľkému prílivu a odlivu neodporúča, ale keď si k nej pozriete informácie na internete, tak veľké vlny tu občas prichádza skúšať zopár odvážnych surférov. V podstate až pri písaní tohto článku som zistila, že ponad parkovisko vedie ešte jedna cestička, a to k výhliadke Devil Horns, z ktorej je vidieť neďaleký Great Blasket Island a ďalšie ostré skaly pozdĺž pobrežia. Ak sa tam raz ocitnete, určite ju nevynechajte, vyzerá veľmi zaujímavo. Len necelé 3 minútky od Coumeenoole Beach sa nachádza obľúbený fotopoint – prístav Dunquin Harbour, z ktorého vychádzajú loďky a člnky na spomínaný Great Blasket Island. Na tomto ostrove je aj turistický chodník, ktorý vedie k pozostatkom bývalej dediny. Navyše je možné na ňom pozorovať tuleňov a rôzne druhy morských vtákov, zahliadnuť králikov a počas presunu loďkou aj delfínov a žralokov obrovských :O Viac informácií nájdete na stránke blasketislandferry.com a k turistickej trase tu.
Coumeenoole Beach, na ktorej sa natáčal Last Jedi.
Dunquin Harbour a v pozadí Great Blasket Island.
Od Dunquin Harbour sme sa za 5 minút dostali k ďalšej obľúbenej výhliadke na Sybil Point, Three Sisters a Ballyferriter. Auto sme odstavili konkrétne na Clogher Head Car Park, parkovisku na ceste a po chodníku zišli nižšie k zátoke. Mali sme odtiaľ oveľa krajšie výhľady ako turisti, ktorí ostali len pri parkovisku. Navyše sme odtiaľ videli aj tuleňov, ktorí boli zjavne v tom čase na love. Úžasné miesto, určite ho len tak neprejdite.
Countryside na Dingle Peninsula. V lete kvitnú okolo ciest drobné oranžové kvietky Montbrécie.
Z Clogher Head sme sa na obed vrátili naspäť do farebného mestečka Dingle, ktoré preslávil spomínaný delfín Fungi. Nájsť parkovacie miesto bolo samo o sebe zážitok. Skúste sa preto do centra dostať nie po hlavnej ceste, ale po vedľajších uličkách. Ušetríte si čas aj nervy. Pri prechádzke mestom sme našli malú zašitú kaviarničku Pantri a keď sme pozerali recenzie na tripadvisor a googlemaps, bolo rýchlo rozhodnuté. Skutočne odporúčame, jedlo bolo vynikajúce a za prijateľné ceny.
Dingle.
Poobede sme sa márne tešili na známy horský prechod Connor Pass, cez ktorý sme chceli prejsť do severnej časti poloostrova. Tam sme mali na pláne ešte 5 – hodinový výstup na Brandon Mountain so západom slnka. Počas cesty sme však videli tak maximálne 5 metrov pred seba a na spomínaný prechod a výstup sme mohli zabudnúť. Skúsili sme ešte zájsť na jeden malý výbežok, na ktorom vyzeralo, že neprší a ktorý je zároveň jednou z trás Wild Atlantic Way. Po Magharee Peninsula vedie 12 km dlhý chodník po 4 rôznych plážach v 4 zátokách. Začiatok nebol moc zaujímavý, napriek tomu sme v našom tempe spomalili a začali si viac všímať drobné detaily. Nakoniec sme boli vďační, že nás počasie vyhnalo až sem. Scenérie na kamienkových a bielych pieskových plážach boli s čiernymi mrakmi v pozadí fascinujúce. Tá najkrajšia časť však bola na Magherabeg Beach (nájdete aj pod názvom Maharees Beach), na najdlhšej pláži Írska. Ocitli sme sa na nej akurát podvečer v čase veľkého prílivu. Takže ak ju chcete zažiť s väčšími vlnami, ráno a obed nie sú dobrou voľbou 🙂 Presný popis trasy nájdete tu.
Cez pláž pokrytú chaluhami. V pozadí Tralee Bay.
Pláž v Tralle Bay.
Pri prechode ku pláži v Scraggane Bay, kde sme chvíľu nevedeli nájsť tú správnu odbočku.
Scraggane Bay.
Cestou k Magherabeg Beach (Maharees Beach).
Cestou k Magherabeg Beach (Maharees Beach).
Magherabeg Beach (Maharees Beach).
Magherabeg Beach (Maharees Beach).
Raz by sme chceli zažiť poloostrov Dingle aj za pekného počasia. Aj keď na ňom bola i v dažďi mystická atmosféra, nachádza sa tu ešte mnoho krásnych miest, ktoré sa pred nami skrývali v mrakoch a hmlách. Odporúča sa na ňom vidieť napríklad aj mestečko Tralee, cestu od Camp po Anascaul, jazero Anascaul, výstupy na Eagle a Brandon Mountain, Connor Pass, výlet na Great Blasket Island… Miesta, ku ktorým by sme možno radi išli na druhý deň. Beznádejne. Počasie sa ešte viac pokazilo a celý poloostrov bol ako v jadre jedného obrovského mraku, v ktorom sa bili dážď s vetrom. Príležitosť vrátiť sa späť na Ring of Kerry do Národného parku Killarney a postupne sa presunúť k slávnym Moherským útesom. Ale o tých až nabudúce.
Vaša Luc x.
Itinerár nášho roadtripu po Írsku:
1. a 2. deň – Národný park Wicklow, Kilkenny a Rock of Cashel
3. deň – Blarney Castle, Cork, Cobh a Kinsale
4. deň – Ring of Kerry a Ring of Skelligs
6. deň – Killarney National Park
7. deň – Ennis, Moherské útesy, Burren a Clonmacnoise
8. deň – Dublin (článok v príprave)
coucoublog.com 