Viac ako 300 prírodných prameňov, 10 vodopádov, 60 studničiek, mnoho pasienkov, trojtisícovky a človekom nedotknutý alpský prales s viac ako 80 močiarmi. Údolie Rauris v regióne Pinzgau v spolkovej krajine Salzburg a v Národnom parku Vysoké Taury (Hohe Tauern) je skvelou voľbou na strávenie predĺženého víkendu alebo rovno týždňovej dovolenky v rakúskych Alpách.
Vysoké Taury sú veľmi obľúbené medzi turistami, preto sú údolia v tomto Národnom parku vždy plné a pekné ubytovania rýchlo obsadené. Čo však neplatí pre údolie Rauris! Doteraz si nevieme vysvetliť prečo, ale Rauris s jeho prírodnými klenotmi je tiché a turistami oveľa menej vyhľadávané v porovnaní so susedným Zell am See alebo Bad Gasteinom. Ceny ubytovaní sú preto aj v hlavných sezónach prijateľnejšie a almy (pasienky) prázdnejšie. Ideálne miesto pre načerpanie nových síl v prírode!
1. deň – Pasienky a vodopády v Seidlwinkltal
Celé toto údolie sa skladá z dvoch častí, z údolia Rauristal (časť medzi mestečkom Taxenbach a dedinkou Wörth) a údolia Hüttlwinkltal (medzi Wörth a Kolm-Saigurn). Na obec Wörth sa ešte kolmo napája jedno údolie – Seidlwinkltal, ktoré je známe tým, že v ňom v zime padá veľa lavín. Okrem iného bolo v minulosti stáročia prechodnou trasou zo severu na juh, t.j. z Heiligenblutt do Pinzgau a naopak. Až pokým nevybudovali známu Großglockner Hochalpenstraße. V prvý deň sme teda išli na krátku turistiku práve do tohto údolia. Ale prečo sa oplatí prejsť Seidlwinkltal hneď v prvý deň?
Cestou do Seidlwinkltal – údolia lavín a vodopádov.
V jadre Národného parku Vysoké Taury.
Po prvé, celá trasa je síce dlhá 16 km tam a späť, ale prechádzate takmer celý čas po rovine. Po druhé, je tam veľa salašov s chatami, čo je super, ak vám hlásia počas dňa búrky alebo sa chcete jednoducho len “rozbehnúť” pred väčšou turistikou. Avšak určite budete mať jednu veľkú dilemu a to – na ktorom zo 4 pasienkov sa najesť, keď všetky majú dobré hodnotenia? 🙂
Chodník cez Seidlwinkltal je najlepšie začať z plateného parkoviska Fleckweide. Cez údolie nečakane premáva aj mikrobus, ktorý majú držitelia zľavnených regionálnych kariet zadarmo. My sme k prvému pasienku Gollehen Alm prešli pešo po približne 40 minútach. Prestávku sme rozhodli až na bio pasienku roka 2007 Palfneralm, ktorý je o necelú pol hodinu ďalej. Ako je vidieť aj z obrázkov, bola to vynikajúca voľba!
Palfneralm – Bio pasienok roka 2007, na ktorom hospodári rodina Wölfler už viac ako 30 rokov.
Na Palfneralme sa voľne pasú teliatká, poníky, mačiatka, prasiatká a kde-tu vykuknú aj svište.
Čo ma prekvapilo je, že na tunajších pasienkoch obsluhujú spolu s rodičmi aj maloleté deti. Nie z donútenia. Z radosti. Na Palfneralme to nebolo inak. Tento pasienok bol vyhlásený za najlepší aj vďaka veľkému detskému ihrisku a voľne sa pasúcimi domácimi zvieratami. Čiže sýtu polievku Kaspsressknödel s čučoriedkovou limonádou a kváskovým pivom Weizen Bier sme si vychutnávali pri mladých teliatkách, poníkoch, prasiatkách, mačkách a králikoch.
Rauriser Tauernhaus
Ďalším cieľom bol Rauriser Tauernhaus. Prišli sme k nemu od Palfneralmu za hodinu. To, že bol postavený ešte v roku 1468, sme vôbec netušili. Ani to, že má vnútri malé múzeum. Tu sme pôvodne chceli našu trasu ukončiť, ale domáca nám dala tip na ďalší pasienok – Litzlhofalm, ktorý je vzdialený od Tauernhausu ešte necelých 40 minút a oplatí sa k nemu výjsť. Nuž, hor sa šľapať ďalej. A veru, oplatilo sa. A choďte tam aj vy, keď tam budete 🙂
2. deň – Výstup k Niedersachsenhaus cez alpský prales Rauriser Urwald
Náročný, ale jeden z najkrajších výstupov vo východných Alpách. Začali sme z parkoviska Lenzanger, ku ktorému vedie spoplatnená cesta (9€). K Niedersachsenhaus sme sa rozhodli vystúpiť z opačnej strany, ako uvádzal sprievodca. Myslím, že je to lepšia varianta.
Rauriser Urwald.
Prvú hodinu sme stúpali cez jedinečný alpský prales Rauriser Urwald, v ktorom sa v hustom lese ukrýva okolo 80 močarísk (vrátim sa k nemu na konci v popise na konci turistiky). Cez Durgangalm s troma pasienkami a chatami sme cez Filzenalm začali krvopotne zdolávať prvé prudké výškové metre. Ešte sme k tomu museli obchádzať kone a kravy, ktoré sa vo veľkom akurát pásli na oficiálnom chodníku. Na Bockhartscharte sme prišli k časti, z ktorej sme potom až k Niederschsenhausu videli po ľavej strane susedné údolie Gasteinertal a Sport Gastein a po pravej strane Raurisertal s jeho alspkým pralesom. Najvyšším bodom na tejto trase je Filzekempflesen, od ktorého vedie chodník po hrebeni so skutočne úžasnými výhľadmi. Turistov sme mohli narátať na dvoch rukách a na Niedersachsenhaus sme boli len my a chatárka s chatárom. Údajne v tú noc malo dojsť na chatu 55 turistov, ktorí sa tmolili kde-tu po okolí alebo vystupovali so Sport Gasteinu a z Raurisertalu.
Od Filzenalm k Bockhartscharte.
Bockhartscharte.
Hrebeňovka k Niedersachsenhaus.
Hrebeňovka k Niedersachsenhaus.
Hrebeňovka k Niedersachsenhaus.
Zostup od Niedersachsenhaus k Erlehenalmu bol oveľa prudší. A tu sme sa rozhodli, že sa vrátime k autu nie po ceste, ale vrátime sa späť na Durchgangalm cez druhú časť alpského pralesu Rauriser Urwald. Táto trasa je MUST DO pre každého, kto do Rauristalu príde!
Niedersachsenhaus.
Niedersachsenhaus – Erlehenalm.
Druhá časť alpského pralesa Rauris.
Druhá časť alpského pralesa Rauris.
3. deň – Výstup k Schutzhaus-Neubau a jazeru Gletschersee
Na tretí deň sme mali naplánovaný ďalší naročný výstup z alpského pralesa, z časti Kolm-Saigrun. Turistiku sme museli kvôli búrkam zrušiť. Tí, ktorí hľadate tie najkrajšie chodníky na výstupy v údolí Rauris, pozrite kliknite na tento link.
Hor sa na hory!
Vaša Luc
coucoublog.com 