Autor: Luc_coucou

Tie najkrajšie mestá a dedinky v Alsasku: Časť 2. – Ribeauvillé, Hunawihr, Riquewihr a Kaysersberg

Alsasko je bezpochýb jedným z najkrajších regiónov Francúzska a miestna architektúra nebola jediným dôvodom, prečo sme sa rozhodli túto oblasť navštíviť. Viacero tunajších dedín a miest sa tu pýši prívlastkom ‘Village Fleuri‘, kvetinovým označením, ktoré môže získať každá francúzska obec i mesto na základe určitých kritérií. Pri udeľovaní počtu kvietkov sa zohľadňuje napríklad výsadba zelene alebo snaha o zlepšenie životného prostredia a to čistotou, kvetinovou výzdobou, obmedzovaním reklamných priestorov a účasťou miestnych na výzdobe verejných priestranstiev. Na regionálnej úrovni môžu byť mestám a obciam pridelené najviac 3 kvety a na celonárodnej až 4. Toto kvetinové ocenenie s hrdosťou pridávajú k svojim názvom na všetkých reklamných materiáloch. Uvidíte ich dokonca aj na tabuliach pri vstupe do miest a obcí.  Francúzskou neziskovou organizáciou “le Conseil national de villes et villages fleuris“, ktorá vznikla ešte v roku 1971 za účelom skrášlenia životného prostredia, by sa mohli inšpirovať dediny po celom svete. Podrobný zoznam kvetinových miest a obcí v tomto kraji nájdete na oficiálnej stránke tourisme-alsace.com a z celého Francúzska na stránke francevoyage.com. Ďalšie malebné obce, ktoré sme počas nášho roadtripu …

Tie najkrajšie mestá a dedinky v Alsasku: Časť 1. – Molsheim, Obernai a Barr

Alsasko, neobyčajne krásny región na východe Francúzska, známy svojimi vinicami, hrázdenými domčekmi, bohatou kvetinovou výzdobou a rozprávkovými vianočnými trhmi. Stačila nám len jedna návšteva Štrasburgu a tento kraj si nás opantal. Vlastne ako už celé Francúzsko. Tentokrát sme sa vydali na 12-dňový roadtrip, z ktorého sme prvú polovicu strávili práve v Alsasku a druhú vo francúzskych Alpách. Mestá a dediny tu nie sú veľké a všetky sú medzi sebou vzdialené pár minút. Napriek tomu sme tretinu z nášho zoznamu nevideli. Namiesto troch plánovaných turistických chodníkov v pohorí Vogesen sme prešli len jeden jediný vedúci k stredovekému hradu Haut-Koenigsburg. Nesťažujeme sa. Atmosféru v tomto kraji si človek musí jednoducho vychutnať a neponáhľať sa. Zastavil sa tu totiž čas. Čím je Alsasko ešte jedinečné? Jednoznačne svojou krásnou tradičnou keramikou, flammkuchen, veľkým počtom bocianov, ježibabami a plyšovými medvedíkmi. A ak sa ako my zatúlate aj do miest, kde nie je veľa turistov, stretnete sa s typickým francúzskym Savoir-vivre: uvidíte domácich pokojne popíjajúcich na terasách svoju rannú kávičku, ktorí si k tomu ešte aj cez pracovný týždeň doprajú dlhú obednú …

Turistika v pohorí Hochschwab – K Sonnschienhütte a tmavozelenému jazeru Sackwiesensee

Bez zdolania akéhokoľvek vrcholku a navyše v zamračenom jesennom počasí – a predsa veľmi pekná a príjemná trasa, ktorá vedie k tmavozelenému jazeru Sackwiesensee a ku chate Sonnschienhütte v pohorí Hochschwab. V lete sme už raz v tomto regióne vyšli cez horský pasienok Fölzalm na kopec Fölzstein, kde sme stretli stádo kozorožcov a kamzíkov. Na tomto chodníku sme mali šťastie len na jedného osamelého kamzíka, ale za to krásnych výhľadov, salašníckych pasienkov a lúk bolo neúrekom. Kde – tu sme stretli aj turistov, ale len zopár. Možno viac ľudí uprednostňuje trasu z vedľajšej doliny Trägoß-Oberort, kde sa nachádza aj známe modrozelené jazero Grüner See. Zo začiatku sme chceli vystúpiť v rámci jedného dňa aj na horu Ebenstein, ale keď sme prišli na pasienok Sonnschienalm, tak sme náš plán radšej rýchlo zrušili. Jeho vrchol bol v hustých, tmavých mrakoch a nemali sme ani najmenšiu chuť šľapať ďalších 600 metrov v zime, daždi, vetre a hmle ako na škótskom Ben Nevise. Zato sme si predĺžili zostup a zašli až ku roztomilému jazierku Josersee, na ktorého dne leží mnoho starých …

Tajomný Centrálny cintorín vo Viedni

Obyčajní, všední ľudia, roľníci a remeselníci, spisovatelia a básnici, vedci a profesori, architekti a umelci, politici, či Crème de la Crème rakúskych komponistov. Budhisti s katolíkmi, moslimovia so židmi, evanjelici s pravoslávnymi. Všetci spolu, na jednom mieste, na obrovskom Viedenskom centrálnom cintoríne. Bola som na ňom na jar, keď listy na stromoch pučali, a teraz na jeseň, keď naopak všetky menia svoje farby a pomaly padajú na tisícky náhrobných kameňov. V jedno ráno, keď predpovedali husté hmly, som nastúpila na Rennwegu na električku č. 71, vystúpila pri hlavnej bráne a ponorila sa do dlhých, spletitých uličiek. Počas fotenia dlhej aleje stromov sa mi prihovoril jeden z okoloidúcich dedkov: “Prišli ste v ten správny čas dievča, teraz je to tu najtichšie a najmystickejšie.” Tieto 100 km dlhé betónové ulice spolu so 450 km dlhou sieťou vedľajších chodníčkov spájajú dokopy až 330.000 hrobov, v ktorých odpočíva viac ako 3 milióny ľudských príbehov. Prvý pohreb na Viedenskom centrálnom cintoríne bol v roku 1874, presne 90 rokov po nepopulárnych reformách cisára Jozefa II., syna Márie Terézie. V jednej z …

Vojenská prehliadka v Edinburghu – The Royal Military Tattoo Festival

“There are no stars so lovely as Edinburgh streets lamps”, citát od R.L. Stevensona, ktorý je napísaný na kamennom chodníku v jednej z edinburských uličiek, dokonale vystihuje jeho večernú atmosféru. Ak vás lákajú kľudné potulky známou stredovekou The Royal Mile alebo po Victoria street, či romantické prechádzky popri honosných, gregoriánskych domoch v Novom meste, tak Edinburgh navštívte vo všetkých mesiacoch, len nie v auguste. Naopak, ak chcete mať kultúrny zážitok do konca života, tak si naplánujte svoju dovolenku práve v tomto mesiaci. Už od roku 1947 sa tu totiž pravidelne koná svetoznámy festival The Royal Military Tattoo, na ktorom vystupujú nielen zástupy škótskych oddielov hrajúcich na gajdách, ale aj mnohé vojenské hudobné skupiny z celého sveta. Pre akčných Škótov bol však jeden festival v rámci jedného mesiaca málo a preto popri ňom organizujú ešte ďalšie štyri: Edinburgh International festival, Art festival, medzinárodný Knižný festival a kultúrny festival Fringe. Záznamy z minulých ročníkov The Military Tatto nás veľmi rýchlo presvedčili, aby sme sa aj my zúčastnili tohto populárneho svetového festivalu. Vstupenky sme kupovali ešte v januári, avšak už …

Isle of Skye – 13 čarovných miest, ktoré sa oplatí vidieť

Len málokto vie, že okolo celého škótskeho pobrežia sa nachádza viac ako 800 ostrovov, z ktorých je osídlená len necelá stovka. Najznámejšie z nich sú Vonkajšie a Vnútorné Hebridy, prehistorické Orkneje a Shetlandské ostrovy. Ako prvý sme sa rozhodli navštíviť ikonický Isle of Skye (najväčší z Vnútorných Hebríd). Naplánovala som na ňom celé 3 dni plné výletov, ten posledný nám však kvôli intenzívnemu dažďu a vetru nevyšiel. V článku napriek tomu popíšem aj tie miesta, ktoré sme na ostrove nevideli. Možno vám tieto tipy pomôžu pri vašej návšteve. O tom, že počasie na tomto ostrove býva málokedy pekné a väčšinou pochmúrne, napovedá aj jeho samotný názov. The Isle of Skye (Eilean a’Cheò) znamená v preklade Ostrov hmiel. Ťažké sivé mraky a husté, biele hmly tu v kombinácii so slnkom vytvárajú prekrásne scenérie, ktoré sú snom každého fotografa. Ak ste o Isle of Skye čítali, že je raj na zemi, či magické, tajomné a rozprávkové miesto s fascinujúcou prírodou, tak všetky tieto klišé prirovnania k nemu sedia. Býva mu pripisovaný aj superlatív najnavštevovanejší, čo je bohužiaľ taktiež pravda. Avšak …

Výstup na 3 škótske hory – Ben Lomond, Ben Nevis a Braeriach (SK-DE)

Na počasie a turistiku v Škótsku sa musí človek pripraviť. Fyzicky aj psychicky. Môže buď týždeň pršať, alebo svietiť slnko. My sme mali v auguste ako v apríli. Jedeň deň bolo krásne, druhý daždivo a veterno. Teploty sa pritom pohybovali od 10 do 20 stupňov. V prekrásnom Glencoe, v ktorom sa natáčali viaceré filmy, sme museli turistiku úplne zrušiť. V ten deň tak intenzívne pršalo a fúkalo, že jednej turistke hneď po vystúpení z auta pretrhlo pršiplášť. Na iných trasách sme zmokli aj 10 krát za deň a nepomohli nám ani kvalitné nepremokavé bundy a nohavice. Pri ďalšej návšteve Škótska berieme so sebou aj hrubé pršiplášte. Po zem. Pri výstupoch na 3 škótske “Munros”, čo je označenie pre 21 kopcov vyšších ako 3000 stôp (914,4 metrov), sme mali z každého počasia niečo. Na kopci Ben Lomond bolo teplo a polooblačno, na najvyššom Ben Nevis sme videli tak maximálne 5 metrov pred seba a omŕzali nám mihalnice a výstup na Braeriach v Cairngorms sme kvôli silnému vetru v polovici vzdali. AUF DEN 3 SCHOTTISCHEN BERGEN BEN LOMOND, …

Malý Tibet v Tirolsku – Klein Tibet

Malý Tibet v Tirolsku. Najkrajšie miesto v Rakúsku. Selankové, pokojné, nerušené masami turistov. Ešte deň pred jeho objavením sme netušili, aký poklad región Zillertal ukrýva. Taký, ktorý bude ešte dlhé roky vyčnievať medzi všetkými spomienkami z našich výletov. Náhodne nám ho odporúčila domáca, keď sme v piatok večer na terase hotela popíjali miestne pivo Zillertal Märzen a študovali turistickú mapu. Turistiku v najvýchodnejšej oblasti, ktorej kopce hraničia s talianskym Južným Tirolskom, sme pôvodne vôbec nemali na pláne. Dokonca ani v našom bedekri nebola o Malom Tibete žiadna zmienka. Nuž, po zhliadnutí prvých obrázkov na internete bolo rozhodnuté. CESTA K MALÉMU TIBETU POPRI VODNEJ NÁDRŽI ZILLERGRÜNDL  Na celý deň hlásili slnečné počasie bez búrok. Od mesta Mayrhofen sme zabočili ku krátkemu tunelu na Branderbergstraße, na konci ktorého sme zaplatili 7,5 Eur za vstup do údolia Zillergrund. Po kľukatej, úzkej ceste bolo možné ísť len rýchlosťou 40-50 km/h. Navyše sa mohli za každou zákrutou objaviť kravy z okolitých pasienkov. Pri Bärenbadalm sme zaparkovali auto, a rýchlo naskočili na linkový autobus, ktorý premáva po serpentínach až ku vrcholu mohutnej …

Turistika v Malej Fatre: Baraniarky a Kraviarske

V mojej rodnej Terchovskej doline som prešla niekoľkokrát nejeden turistický chodníček. Jedným z mojich najobľúbenejších je práve bočný hrebeň Malej Fatry, z ktorého sú krásne výhľady nielen na Rozsutce, ale aj na hlavný hrebeň s Veľkým Kriváňom a do doliny Veľká Bránica. Navyše je tu málo turistov, veľa čučoriedok a časť výstupu a zostupu vedie cez čarovné, husté lesy. Keď som ho prechádzala naposledy, jeho koniec som kvôli blížiacej sa búrke rýchlo prebehla a chýbajú mi zábery na najkrajšie výhľady z kopca Kraviarske. Napriek hrozivo vyzerajúcej búrke som prefrčala okolo turistu, ktorý si v sedle pod Kraviarskym s kľudom vychutnával obed a odvážnych českých turistov, ktorí trasu z opačnej strany ešte len začínali. Ponaučenie: Nechoď na hory, keď hlásia búrky už v obedných hodinách alebo choď za každého počasia a buď “odvážna” ako český turista. Dôležité body trasy: —> 1. Chodník sa začína vo Vrátnej pri Starom dvore na parkovisku pred lanovkou a vedie cca 10-15 minút po asfaltke v smere k hotelu Rozsutec  —> 2. Pri prvej ostrej zákrute je odbočka z cesty smerom do lesa, …

Turistika v pohorí Hochschwab: Fölzalm-Fölzstein

Pohoria v regiónoch severovýchodného Štajerska v Rakúsku sú ideálne na jednodňové výlety alebo predĺžený víkend. Jedným z nich je vápencové pohorie Hoschschwab s mnohými značenými turistickými chodníkmi a panoramatickými výhľadmi. Táto oblasť ešte neprepadla masovému turizmu a v okolitých mestečkách nájdete len zopár ubytovacích zariadení a reštaurácií (v nemecky hovoriacich krajinách ich nájdete označené ako Gasthaus alebo Gasthof). Väčšina ľudí sa tu príde prejsť len k rozprávkovému Zelenému jazeru (Grüner See pri Tragöß-Oberort), ktoré je najčarovnejšie počas jari pri topení snehu. Pred našou prvou turistikou v regióne Hochschwab som zakúpila opäť vynikajúco spracovaného sprievodcu od vydavateľstva Rother (v NJ). Vybrať si z 50 odporúčaných trás v tejto knižke nebolo vôbec jednoduché, ale keďže sme skúšali nové turistické topánky, 9- až 10-hodinové túry neprichádzali do úvahy. Zvolili sme preto len krátky výstup na horský pasienok Fölzalm a nakoniec aj na vyšší kopec Fölzstein. Dominantu pohoria s totožným názvom Hochschwab zdoláme inokedy. Dôležité body trasy: —> 1. Trasa začína z plateného parkoviska na Fölzstraße (765m.n.m.), za dedinou Palberdorf (3 eurá/celý deň) —> 2. Po približne 5 minútach od parkoviska je križovatka. …