Latest Posts

Víkend v Slovinsku: Maribor a Ptuj

Po krátkom výlete v Maribore a Ptuji neviem povedať, v ktorom ročnom období by bolo najlepšie tieto dve historické mestá navštíviť. Ešte pred koncom zimnej sezóny v lyžiarskom stredisku v Maribore sa domáci v neďalekom Ptuji pripravujú na medzinárodný fašiangový festival Kurentovanje, známy karnevalový pochod s mytologickými a strašidelnými postavami. V lete sa v uliciach oboch miest konajú viaceré kultúrne podujatia a v jeseni sa zas na populárnom festivale The Old Vine harvest oslavuje zber úrody, vinobranie. Ja som tieto mestečká navštívila v polovici mája, kedy sa nekonala žiadna z vyššie uvedených udalostí, ale napriek tomu som odišla spokojná, presýtená krásnymi pamiatkami a hlavne s plnou hlavou nových poznatkov.

Čo vidieť v Maribore, v meste najstaršieho vína, historických pamiatok, festivalov, športu a kulinárskych lahôdok?  

Maribor je druhé najväčšie mesto Slovinska a nachádza sa pri severovýchodných hraniciach s Rakúskom. Jeho historické centrum ohraničuje z južnej časti pokojná rieka Drava a zo severnej menší kopec s vinicami, ktorý je známy ako Pyramída. Svoje najbúrlivejšie roky zažilo mesto počas tureckých vpádov, ale značne zdevastované bolo až neskôr, počas druhej svetovej vojny. V roku 2012 sa Maribor stal Európskym hlavným mestom kultúry, vďaka čomu dnes patrí popri Ľubľane, Julským Alpám, rieke Soči a jazeru Bled k najnavštevovanejším miestam krajiny.

Františkánsky kostol a regionálne múzeum.

Ak sa chcete dozvedieť viac z histórie mesta, určite navštívte Regionálne múzeum na námestí Grajski trg. Je umiestnené v bývalom barokovom zámku a disponuje zaujímavou zbierkou archeologických nálezov z doby železnej a bronzovej, rytierskych zbraní, stredovekých sôch a umeleckých diel. Jedna samostatná miestnosť je venovaná dobovej lekárni, v ktorej sú zozbierané rôzne farmaceutické pomôcky zo 17. až 20. storočia a milovníkov hudby určite poteší dočasná výstava venovaná klaviristovi Franzovi Lizstovi.

Námestie Grajski trg a barokový zámok, v ktorom je regionálne múzeum.

Vnútorné nádvorie múzea s renesančnými arkádami.

Zbierka rytierskych zbraní.

Hneď vedľa múzea sa nachádza známa vínna pivnica Vinag. Jej sklady s drevenými sudmi sú síce staré už niekoľko stáročí, ale najstaršie víno má len 70 rokov. Tie nacennejšie kúsky sa totiž počas nacistickej okupácie vypili. Vínna pivnica patrí momentálne banke, ktorá ich získala od neúspešného privatizéra. Za celú prehliadku spolu s degustáciou, ktorú sme si zajednali vopred, sme zaplatili len 5 Eur na osobu.

Vínna pivnica Vinag.

Miestny muzikant na Gosposkej ulici.

Katedrála v Maribore.

V jednej z ulíc v centre mesta.

Maribor nemá veľké centrum, v ktorom by ste sa stratili. My sme sa však pomerne dlho motali v úzkych uličkách, keďže som hľadala tie najkrajšie a najvtipnejšie street art diela, ktoré navyše ako-tak zachraňujú pôvab niektorých mestských domov. Vo veľmi dobrom zachovalom stave je hlavné námestie Glavni trg s prekrásnou radnicou a stĺpom pripomínajúcim nešťastné 17. storočie, kedy mesto postihol mor. V minulosti bolo najväčším trhoviskom a dnes na ňom farebné meštianske domy s kaviarničkami vyvolávajú príjemnú prímorskú atmosféru. Z tohto námestia sa rýchlo dostanete na známy červený Glavni most a k dlhej promenáde popri rieke Drava, ktorá sa nachádza v najstaršej časti mesta Lent. Už na začiatku mosta sa nám prihovoril miestny deduško a s nadšením ukazoval na jednu z budov: “Stará trta, Stará trta! Tú musíte vidieť!” Bez toho, ako vtipne tento názov v slovenčine vyznie, sme sa poďakovali za tip, o ktorom sme už dávno vedeli a odišli k odporúčanej turistickej atrakcii 🙂 Most počká, Stará trta je dôležitejšia. Áno, Slovínci sú obzvlášť hrdí na najstarší vinič na svete, ktorému vzdáva poctu práve múzeum Stará trta s vinotékou. Ten v Maribore a v jeho okolí rastie už viac ako 400 rokov, čo je zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov.

Glavni trg s radnicou, farebnými meštianskymi budovami a morovým stĺpom.

Glavni trg.

Stará trta – múzeum, ktoré vzdáva poctu najstaršiemu viniču na svete.

Železný Glavni most.

Z promenády v najstaršej časti mesta Lent.

Na Glavnom moste.

Výhliadka z Glavného mosta na najstaršiu časť mesta Lent a Starú trtu.

Rieka Drava a Pohorje z Glavného mosta.

Z obranných múrov, ktoré v 16. storočí chránili mesto pred tureckými vpádmi, sa dodnes zachovali len dve obranné veže Vodni stolp a Sodni stolp. V prvom je dnes malá kaviarnička s príjemným posedením, s výhľadom na most a novú, modernú časť mesta a kúsok od druhého je vynikajúca reštaurácia Jack & Joe.

Z kaviarne pri obrannej veži Vodni stolp.

Obranná veža Vodni stolp a moderná budova Lekárskej fakulty.

Pyramída s panoramatickým výhľadom na celé mesto a okolité Pohorje je obľúbeným miestom pre neúnavných turistov a domácich športovcov. Trasa k samotnému vrcholku s bielou kaplnkou vedie cez mestský park a vinice. Milovníkov histórie tu určite potešia pozostatky bývalého hradu z 12. storočia, ktorý tu stál do roku 1790. Na výhliadku môžete ísť aj večer, chodník je osvetlený bodovými svetlami, bohužiaľ nie tými, ktoré sú natiahnuté ponad celú vinicu.

K Pyramíde s výhliadkou na celé mesto.

Kalvária s kostolíkom, ktorá sa nachádza vedľa Pyramídy.

Nočný Maribor z Pyramídy.

Street art.

Street art.

ČO VIDIEŤ V NAJSTARŠOM MESTE SLOVINKA V PTUJI?

Prvá zmienka o mestečku Ptuj siaha až do čias Rímskej ríše a dnes je povestné svojou tisícročnou vínnou tradíciou, regionálnym múzeom Ormož a krásnou promenádou popri rieke Drava s výhliadkou na historické centrum. V 13.- 15. storočí žila v Ptuji silná židovská komunita, istý čas patrilo mesto salzburgskému arcibiskupstvu a neskôr celé stáročia Habsburskej monarchii. To sú len jedny z mála zaujímavých informácií, ktoré sa dozviete z vynikajúco spracovaného turistického sprievodcu. Dostanete ho zdarma v turistickej informačnej kancelárii v anglickom a nemeckom jazyku.

Veduta mesta – Ptujský zámok, z ktorého sú fascinujúce panoramatické výhliadky na terakotové strechy a kľukaté dláždené ulice.

Ptujský zámok je dnes sídlom regionálneho múzea so zbierkou stredovekých zbraní, hudobných nástrojov, feudálneho nábytku, tradičných fašiangových masiek, gotických a barokových umeleckých diel. Veľký dojem vo mne zachovali najmä krásne maľby tureckých žien v slávnostnej sieni a renesančné nádvorie. Zo zámku je možné prejsť k dominikánskemu kláštoru a potom sa vrátiť pozdĺž rieky späť do stredovekého centra mesta. V jednej z ptujských uličiek sa odohral zaujímavý príbeh. V roku 1847 zomrel zbožný 74-ročný poštár, Joseph Matija Frantzke, ktorý pravidelne navštevoval kostol. Keďže bol plešatý, nosil v zime na omše bielu čiapku. To prekážalo miestnemu kňazovi, ktorý mu raz dal takú za ucho, až mu čiapka pri údere spadla na zem. Táto udalosť poštára neodradila a naďalej navštevoval bohoslužby. Po jeho smrti ho však kňaz odmietol pochovať. Nepomohli ani sťažnosti a náreky rodiny a nakoniec bol Frantzke po 30-tich dňoch pochovaný ako neveriaci. Pri pohrebnej reči povedal protestantský pástor:”Čo je to za pastiera, čo v poslednej hodine opustil svoje stádo.” O celom príbehu sa v dnešnom hoteli Mitra dopočula skupinka opitých husárov, vojenských jazdcov uhorského vojska, vďaka ktorým sa počas jeho pochovávania rozvonili kostolné zvony.

Jadranská ulica, v ktorej v 13. storočí bývala silná komunita židov.

Dom Hudby v Jadranskej ulici, v ktorom sa každoročne počas festivalu Poézie a vína stretávajú básnici z celého sveta a svojmu publiku predčítavajú svoje básne.

Prešernova ulica a kostol sv. Juraja, ktorý patrí k tým najkrajším architektonickým pamiatkam mesta. Nachádza sa v ňom originál gotickej drevenej sochy sv. Juraja, ochrancu mesta i kostola, ktorý stojí na drakovom tele pokúšajúc sa mu prepichnúť hrdlo. Kríž na jeho hrudi je vyobrazený na mestskom erbe.

Grajskou ulicou k regionálnemu múzeu Ormož.

Grajská ulica.

Panoráma zo zámku na historické centrum mesta a najväčšiu vodnú nádrž v Slovinsku.

Renesančné nádvorie zámku.

Zbierka nábytku, umeleckých diel a tapisérií zo 16. až 20 storočia v regionálnom múzeu.

Slávnostná sieň s obrazmi žien tureckých veliteľov a bojovníkov.

Regionálne múzeum Ormož.

Výstava tradičných fašiangových masiek.


TIPY NA ZÁVER

– Obe mestá sú od seba vzdialené len 30 minút autom a na ich spoznanie stačia 2 dni, prípadne sa pri nich môžete zastaviť cestou na dovolenku do/z Chorvátska.

– Mapky mesta s vyznačenými pamiatkami, ktoré sú dostupné v turistických informačných kanceláriách, vám zaručene uľahčia orientáciu. V Ptuji je navyše vynikajúco spracovaný turistický sprievodca (zdarma v Aj a Nj).

– Do historického centra v Maribore je vstup autám zakázaný, čo môže byť menší problém, ak si tu rezervujete ubytovanie ako my. Hotel Orel mal síce vlastné parkovisko, bolo však platené a pred vstupom sme si museli najskôr ísť na recepciu pre špeciálnu kartu na otvorenie závor. Zaparkovať je možné aj mimo centra, počas víkendu dokonca zadarmo, ale k akémukoľvek hotelu v uzavretej časti si musíte s batožinou prejsť zopár metrov. Osobne mi vôbec zákaz vstupu áut do centier miest neprekáža, skôr naopak, malo by tak urobiť každé (samozrejme s výnimkami pre zásobovanie..).

– V Maribore sme si dobre pochutnali v reštaurácii Jack & Joe, ale bola nám odporúčaná aj Rožmarin. V Ptuji sme si pochutnali v Gostilna Ribič. Pri tejto však musíte rátať s vyššou cenovou reláciou.

– Z Ptuju sme sa nevracali po rýchlostnej ceste, ale cez dedinky s vinicami. Severovýchodná časť Slovinska je ako malé Toskánsko.

Vaša Luc x

V reštaurácii Gostilna Ribič.

1 deň vo Funchale – Tipy na zaujímavé ulice, pamiatky, múzeá a chutné reštaurácie

Funchal je hlavné mesto portugalského ostrova Madeiry a mnohí ho volajú “Malý Lisabon”. V jeho histórii zohrávali dôležitú úlohu moreplavci, piráti a anglickí obchodníci s vínom a cukrovou trstinou. Po objavení Madeiry Gonçalvesom Zarcom v roku 1419 si bohatí portugalskí mecenáši na ostrove rozdelili pozemky, na ktorých zo začiatku pracovali otroci zo severnej Afriky a Kanárskych ostrovov. Tí však boli v 16. storočí oslobodení a postupne ich začali nahrádzať chudobní ľudia z Portugalska. V roku 1566 napadli Madeiru francúzski korzári, ktorí dva týždne plienili kostoly, kláštory a paláce. Samozrejme, že s bohatým úlovkom potom aj utiekli. Počas napoleonských vojen umiestnila na ostrov Veľká Británia 2000 svojich vojakov, z ktorých tu väčšina po skončení vojny ostala a venovala sa obchodu s vínom. Čím viac detí sa rodilo, tým menej bolo možností na zárobok. Veľa obyvateľov preto začalo v 19. storočí migrovať do Brazílie, ktorá bola jej hlavný konkurentom vo vývoze cukrovej trstiny. V súčasnoti je Madeira autonómny región Portugalska, má vlastného prezidenta a parlament sídliaci vo Funchale. Relatívne samostatná je aj v hospodárstve, kultúre a sociálnej oblasti. Lisabonom je riadená len zahraničná politika, justícia a finančná správa. Žije tu viac ako 250.000 ľudí, z toho 90% v hlavnom meste a na juhu ostrova. Madeirčania sú milí a vážia si zahraničných turistov, ktorí sú hlavným zdrojom ich príjmov.

V rušnom, živom Funchale sme boli ubytovní jeden týždeň, keďže je vďaka svojej polohe a dobrej infraštruktúre vynikajúcim východiskovým bodom pre turistiku do centrálnej a východnej časti ostrova. Nasledovné tipy kopírujú naše potulky mestom v rámci jedného dňa. Ktoré ulice, pamiatky, múzeá a paláce s hodnotnými umeleckými zbierkami by ste rozhodne mali vidieť?

1. NAVŠTÍVTE TRŽNICU MERCADO DE LAVRADORES. HNEĎ RÁNO!

Na návštevu starej tržnice si vyhraďte čas v doobedných hodinách. Veľké množstvo chutného tropického ovocia a čerstvej zeleniny sa tu totiž rýchlo vypredáva. K tomu sa vyzbrojte veľkou dávkou trpezlivosti a nervov. Miestni predajcovia sú naozaj neodbytní a budú vám chcieť za každú cenu niečo predať. Tržnicu slávnostne otvorili v roku 1940 a za jej návrhom stojí miestny architekt Edmundo Tavares. Prednú fasádu a vnútorné steny zdobia portugalské bielo-modré kachličkové obrazy tzv. azulejos. Na hlavnom nádvorí a poschodiach si tu okrem ovocia a zeleniny môžete zakúpiť aj madeirské víno alebo prútené a kožené výrobky od miestnych remeselníkov. V zadnej časti budovy nájdete obrovskú halu, v ktorej sa spracovávajú a predávajú čerstvo ulovené morské ryby.

Pohľad na tržnicu z druhého poschodia.

Momentka zo spracovania čerstvo uloveného tuniaka v tržnici Mercado de Lavradores.

Miestna babička oblečená v madeirskom kroji predáva kvety pred tržnicou. V pozadí bielo-modrý kachličkový obraz – Leda a labuť z gréckej mytológie, pričom fontána na obrázku sa reálne nachádza v mestskej radnici.

2. PREJDITE SA PO NAJSTARŠEJ ULICI A PODAJTE SI RUKU S MALÝM PRINCOM.

Rua de Santa Maria je najstaršia ulica v meste. Nachádza sa v nej mnoho lokálnych reštaurácií, pred ktorými postávajú časníci a pozývajú okoloidúcich na obed. Na budovách v tejto štvrti sa už bohužiaľ podpísal zub času. Zo stien opadáva omietka a mnoho domov je neobývaných. Šarm a dôstojnosť im vrátili až miestni umelci, ktorí v rámci projektu Arte Portas Abertas farebne vymaľovali vstupné dvere takmer každého domu. Kliknite si na link, nájdete v ňom zoznam všetkých street art diel v uliciach Funchalu. TIP: O histórii ostrova a jeho elektrifikácii sa môžete dozvedieť v dvoch múzeách – Madeira Story Center a Electricidade (obe nájdete na paralelných uliciach s Rua de Santa Maria – Rua D. Carlos I a Casa da Lux).

Reštaurácie s čašníkmi, ktorí pozývajú okoloidúcich na obed v Rua de Santa Maria.

Krásne vymaľované dvere domu č.7 v ulici Travessa do Pimenta (kolmá ulica na Rua de Santa Maria).

3. OBJAVTE  MIESTNE GALÉRIE A POZRITE SI NAŽIVO TVORBU UMELECKÝCH DIEL.

Na ulici Santa Maria je jedna malá Galéria Caraval, v ktorej sa predávajú obrazy a rôzne darčekové predmety. Čo však musíte vidieť, je dvojposchodová Galéria 4 (vchádza sa do nej z opačnej strany ulice). Sú v nej vystavené desiatky farebných umeleckých diel rôznych žánrov od miestnych maliarov. Atmosféra je tu skutočne úžasná a ak budete mať šťastie, v ateliéroch naživo uvidíte umelcov pri maľovaní. Vstup do galérie je zdarma.

Miestna umelkyňa vo svojom ateliéri pri tvorbe nového obrazu.

Jeden zo vstupov do Galérie 4. Za ošarpanými stenami sú vystavené mnohé krásne diela miestnych artistov.

4. VYCHUTNAJTE SI VÝHĽADY NA OCEÁN A PRÍSTAV ZO ŽLTEJ PEVNOSTI SÃO TIAGO. 

Pevnosť Fortaleza de São Tiago bola postavená v dávnom 17. storočí na ochranu mesta pred francúzskymi korzármi, ktorí v roku 1566 ostrov napadli a vyplienili. Z jej sýto okrových hradieb sú úžasné výhľady na celý prístav a pobrežie Funchalu. Niekoľkokrát do roka sa tu uskutočňujú kultúrne výstavy, počas ktorých miestni umelci a výrobcovia vystavujú svoje umelecké diela. TIP: Pri/v pevnosti je vynikajúca reštaurácia s výhľadom na oceán.

Pevnosť Fortaleza de São Tiago.

5. PREJDITE SA PO PROMENÁDE K PRÍSTAVU, NAVŠTÍVTE MÚZEUM CR7 A MALÚ RYBÁRSKU ZÁTOKU V CÂMARA DE LOBOS.

Od žltej pevnosti vedie dlhá promenáda, ktorou sa dostanete do prístavu. Tu musí každý futbalový fanúšik navštíviť Múzeum CR7, v ktorom je vyrozprávaný príbeh Cristiana Ronalda. Okrem iného sú v ňom vystavené aj ikonické fotografie z jeho kariéry, vosková figurína a 3 zlaté lopty. Z prístavu sa môžete dostať do susedného rybárskeho mestečka Câmara de Lobos. Oficiálna trasa začína až od hotelovej štvrte – komplexu Balnear Lido, trvá približne 1,5 hodiny a my sme ju podnikli až na konci dňa. Začiatok chodníka sa vám možno nebude až tak páčiť, keďže vedie popri luxusných hoteloch a bazénoch. Po pár minútach chôdze sa našťastie dostanete ku ostrým skaliskám a krásnym výhľadom z vyvýšeného pobrežia, kde nakoniec cez tunel prejdete na čiernu kamienkovú pláž – Praia Formosa. Po ďalšej promenáde sa dostanete až ku zátoke Câmara de Lobos s prístavom s farebnými, drevenými, rybárskymi loďkami. Z tohto miesta je navyše úžasný pohľad na obrovský útes Cabo Girāo. TIP: V okolí je ešte jedna pláž, ku ktorej sa dostanete len lanovkou z Fajās Cabo Girão.

Najlepšie miesto na fotenie celého Funchal-u je z lode, lanovky a promenády.

Promenáda na nábreží.

Praia Formosa – jedna z mála pláží na Madeire.

6. OBJAVTE PAMIATKY NA ULICI AVENIDA ARRIAGA.

Známu ulicu Avenida Arriaga v historickom centre Funchalu lemujú malé útulné kaviarne a lavičky, na ktorých zvyknú domáci často oddychovať alebo čítať noviny. Určite by ste tu nemali obísť mestskú záhradu Municipal s množstvom tropických rastlín a stromov, ktorú vybudovali v 19. storočí ako prvý verejný park na ruinách františkánskeho kostola. O pár metrov ďalej uvidíte zadné múry paláca São Lourenço, ktorý bol kedysi obrannou pevnosťou proti pirátom. Pred návštevou jeho honosných interiérov s barokovou záhradou si dobre pozrite aktuálne otváracie hodiny. Azda najkrajšou pamiatkou je gotická katedrála Sé, ktorá je jednou z posledných zachovalých budov postavených za čias portugalského kráľa Manuela I..

Z prístavu na známu ulicu Avenida Arriaga.

Zadná časť palácu São Lourenco na ulici Avenida Arriaga.

Katedrála Sé.

7. POZRITE SI DIELA FLÁMSKYCH MALIAROV A NÁDHERNÝ INTERIÉR BAROKOVÉHO KOSTOLA NA RADNIČNOM NÁMESTÍ.

Od katedrály Sé vedie ulica Joāo Tavira na radničné námestie Praça do Município. Kráčať budete po krásnych čierno-bielych mozaikových dlaždičkách, z ktorých sú vytvorené obrázky lodí, či typického Madeirčana oblečeného v kroji, v kožených topánkach, širokých nohaviciach a s carapuça na hlave (čapica so strapcom). V radnici môžete navštíviť jej vnútorné nádvorie s fontánkou (bola vyobrazená na kachličkách pred vstupom do tržnice). Čo vás určite očarí i ochladí, je prezdobený interiér barokového kostola, ktorý patrí jezuitskému kolégiu Igreja do Colégio. Na južnej strane námestia sa v biskupskom paláci z 18. storočia nachádza Múzeum sakrálneho umenia. Okrem cirkevných pokladov je tu i vzácna zbierka flámskych obrazov z 15. a 16. stor., ktoré kupovali bohatí obchodníci s cukrovou trstinou a vínom v Holandsku.

Radničné námestie – vľavo barokový kostol, vpravo radnica.

Barokový kostol jezuitského kolégia Igreja do Colégio.

8. NAKUKNITE DO PREPYCHOVÝCH MEŠTIANSKYCH DOMOV. 

Tieto dva kaštiele bývalých bohatých mešťanov by mal navštíviť každý milovník historických interiérov, architektúry a nábytku. Za ružovou fasádou Casa-Museu Frederico de Freitas sa skrývajú nádherné barokové izby bývalého funchalského notára, vášnivého zberateľa anglického nábytku, predmetov zo slonoviny, obrazov, keramiky a azulejos. Vysoko hodnotné sú najmä kúsky nábytku vyrobené z mahagónových dební na cukor. Po svojej smrti prenechal Frederico zbierku Madeire, ktorá ho po starostlivej rekonštrukcii otvorila ako múzeum verejnosti. O niekoľko metrov ďalej sa nachádza Quinta das Cruzes. V tomto kaštieli z 15 stor. býval jeden z objaviteľov ostrova – Zarco. Po ničovom zemetrasení v roku 1748 bol prerobený do barokového štýlu a dnes patrí k najkrajším múzeám vo Funchale.

Ružovo-červená fasáda kaštieľa Frederico des Freitas. Vo vnútorných priestoroch nie je fotenie povolené.

Interiéry oboch kaštieľov sa oplatí navštíviť. Zdroj: Visit Funchal

Kaštieľ Quinta das Cruzes. V záhrade sa nachádza mnoho stromov, kvetov, lavičiek a náhrobných kameňov.

9. NÁJDITE SOCHU CISÁROVNEJ SISSI.

V roku 1860 bola na Madeire aj rakúska cisárovná Sissi, oficiálne na liečení tuberkulózy. Jej pobyt na ostrove pripomína socha v ďalšom prekrásnom parku Santa Catarina (presne pred kasínom).

Socha rakúskej cisárovnej Sissi.

10. POZORUJTE DELFÍNOV A VEĽRYBY NA OTVORENOM OCEÁNE.

Niekedy aj platené výlety stoja za zváženie 🙂 Plavbu za delfínmi na otvorený oceán s Catamaranom sme podnikli v tretí deň nášho pobytu na Madeire. Lístky si zakúpite v prístave alebo od jedného z pouličných predajcov. TIP: Na pozorovanie choďte v podvečerných hodinách. Uvidíte romantický západ slnka pri útese Cabo Girao a krásne vysvietený Funchal. PS: Teplo sa oblečte. Aj v lete. 


TIPY NA UBYTOVANIE A REŠTAURÁCIE

Funchal má vynikajúcu polohu na výlety do centrálneho pohoria a na východné pobrežie, preto sme sa na jeden týždeň ubytovali v hoteli Oceans Gardens, cca 15 minút od centra. Personál bol vždy nápomocný a milý, raňajky boli vynikajúce s krásnym výhľadom na celé prebúdzajúce sa mesto. Viac foto a recenzií nájdete tu.

– Reštaurácie sme vyberali podľa hodnotení na Tripadvisor a rezenciách na Google. Veľmi sme si pochutnali, preto ich rada ďalej odporúčim:

Olives, Armazén do Sal, Churrascaria ZarcosRestaurant Do Forte

Vaša Luc x.

Hotel Oceans Garden.

Hotel Oceans Garden.

Hotel Oceans Garden.

V reštaurácii Churrascaria Zarcos.

V reštaurácii Olives neďaleko miestnej tržnice.

Tradičný madeirský sladký nápoj Poncha vyrobený z fermentovanej šťavy cukrovej trstiny a ovocia. Ak máte citlivé zuby na cukor, objednajte si radšej pivo Coral 🙂

Čo všetko vidieť na Madeire za 13 dní?

MADEIRA je ostrov pre nostalgikov a milovníkov prírody, kde tradície súperia s moderným životom. Vďaka svojej klíme je ideálnym miestom pre mnohé subtropické a tropické rastliny, ktoré tu kvitnú po celý rok. Preto sa o nej hovorí ako o perle Atlantiku, či ostrove večnej jari. Od roku 2013 každoročne vyhráva prvé miesta v medzinárodnej súťaži World Travel Awards v kategóriách World’s and Europe’s Leading Island Destination, čo sa našťastie dodnes neodrazilo v masívnej turistickej návštevnosti. Už viac ako sto rokov je obľúbenou destináciou anglických, v posledných rokoch aj francúzskych a nemeckých turistov. Na úvod by som chcela upozorniť všetkých tých, ktorí radi pri mori oddychujú, že Madeira nie je typický prímorský ostrov s pokojnými plážami. Nájdete tu len zopár malých kamienkových zátok, na severe prírodné kúpaliská a vo Funchale modernú štvrť s hotelmi a bazénmi. Jediná piesočná pláž, ktorá je dlhá 8 km a má údajne liečivé účinky, sa nachádza na neďalekom ostrove Porto Santo.

13 DNÍ NA SOPEČNOM OSTROVE UPROSTRED ATLANTIKU

Niekoľko večerov som strávila tvorením vhodného itineráru, ktorý by spájal prírodu s kultúrou. Myslím, že sa mi to podarilo a budem rada, ak vás budem inšpirovať alebo vám prinajmenšom uľahčím rozhodovanie pri výbere tých najkrajších miest ostrova. Často budem spomínať dva pojmy, o ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli a sú najcennejším pokladom Madeiry. Tým prvým sú chránené vavrínové lesy Laurissilva, čo sú jedny z posledných pradávnych pralesov v Európe. Tým druhým sú unikátne zavlažovacie kanály levady, ktoré začali budovať ešte v 16. storočí prví osadníci, aby dostali vodu z vysokých hôr do nižšše položených oblastí. Dnes je nimi popretkávaný celý ostrov a popri mnohých vedú turistické chodníky!

1. DEŇ  – 2 NAJKRAJŠIE BOTANICKÉ ZÁHRADY

Hneď prvý deň sme sa lanovkou z centra Funchalu vyviezli na vyvýšené vilkové predmestie Monte k obrovskej záhrade Tropical Garden, ktorú už v 18. storočí založil bohatý Angličan Charles Murray a dodnes je najnavštevovanejším miestom ostrova. Okrem množstva subtropických rastlín z celého sveta (z Indie, Brazílie, Austrálie, Japonska…) vo mne zanechali veľký dojem dve ázijské záhrady, krásne cykasy a po viacerých stenách vystavené umelecké diela, známe ako portugalské azulejos. Pozoruhodná je tu aj zbierka minerálov a afrických sôch v dvoch samostatných múzeách. K ďalšej svetoznámej záhrade Botanico sme sa rozhodli zísť pešo po levade do Bom Sucesso, aj keď sme si zakúpili lítsky na druhú lanovku spájajúcu obe záhrady. Využili sme ich až cestou späť. TIP: Na stránke madeira-web.com nájdete mesiace, v ktorých jednotlivé kvety na ostrove kvitnú. 

Lanovkou z centra Funchalu ponad terakotové strechy k tropickej záhrade.

Centrálne jazero v záhrade Tropical Monte Palace. V pozadí bývalý hotel, ktorý bol populárny v 20. storočí.

Po levade k druhej botanickej záhrade. Cesta trvá necelé 2 hodiny.

Svetoznáma záhrada Botanico.

2. DEŇ – HLAVNÉ MESTO FUNCHAL A RYBÁRSKE MESTEČKO CÂMARA DO LOBOS 

Na Funchal sme si vyhradili jeden celý deň, ktorý nám bohato stačil na prehliadku významných pamiatok, múzeí a galérií. Na osobitom ráze tohto mesta sa výrazne podpísali nielen domáci šľachtici, ale aj anglickí a flámski obchodníci s cukrovou trstinou a vínom, ktorí si tu v priebehu 17. až 19. stor. budovali prepychové paláce a exotické záhrady. V niektorých z nich sú dnes múzeá s bohatými zbierkami dobových nábytkov a dekorácií. Funchal má však aj svoju tienistú stránku. V najstarších uliciach sú mnohé budovy v žalostnom stave a urýchlene potrebujú citlivú rekonštrukciu. Mnohé z nich zachránili až miestni umelci, ktorí pomaľovali dvere a fasády domov, a tak aspoň čiastočne zachránili pôvab tejto historickej časti mesta. Naopak, vo veľmi dobrom stave sú sakrálne stavby a radničné námestie. V posledných rokoch vybudovali v meste nový prístav s promenádou a modernú hotelovú štvrť, popri ktorej vedie cesta až do neďalekého rybárskeho mestečka Câmara do Lobos. O celej našej návšteve sa dočítate v článku 1 deň vo Funchale – Tipy na zaujímavé ulice, pamiatky, múzeá a chutné reštaurácie.

Obranná pevnosť Fortaleza de São Tiago, ktorá mala chrániť mesto pred francúzskymi korzármi.

Momentka z jednej z ulíc Funchalu.

Cestou k rybárskemu mestečku Camara do Lobos.

Camara do Lobos – Rybári a ich morské úlovky. Zdroj: Basile Cornilleau Photographe

3. DEŇ – PONTA SÃO LOURENÇO A PLAVBA ZA DELFÍNMI

Funchal je vynikajúcim východiskovým bodom pre turistov do východnej a centrálnej časti Madeiry, čo bol hlavný dôvod, prečo sme sa tu ubytovali na celý týždeň. Hneď prvý výlet sme podnikli na červený poloostrov Ponta de São Lourenço. Cesta tam a späť na jeho najvýchodnejší dostupný cíp nám trvala 4 hodiny. Počasie a vegetácia sú tu úplne odlišné ako na väčšine ostrova. Celý čas sme prechádzali po kameňoch, fúkal pomerne silný vietor a kde-tu sa objavila vyschnutá tráva, či krovina. Turistický chodník nás zaviedol na dychberúce výhliadky na mohutné lávové útesy a rozbúrený oceán. Pod vrcholkom nášho cieľa Ponta do Furado nás prekvapila malá idylická oáza s domčekom, piknikovou besiedkou a palmami. Po skončení turistiky sme sa išli okúpať na malú piesočnú pláž Prainha, na ktorej sú aj prezliekacie kabínky a bufety s občerstvením. Nachádza sa v zátoke, kúsok od parkoviska. Podvečer sme sa vrátili do Funchalu, kde nás ešte čakala zážitková plavba za delfínmi s Catamaranom.

Cestou z najvýchodnejšieho dostupného cípu Ponta do Furado. Z jeho vrcholku sú krásne výhľady na celý poloostrov Sao Laurenco a 2 malé ostrovčeky s výstražným majákom.

Fascinujúce výhliadky na mohutné červené útesy a bizarné skalné útvary vulkanického pôvodu.

4. DEŇ – LEVADOU CEZ VAVRÍNOVÝ LES Z RIBEIRO FRIO NA FEITERAS DE BAIXO A BALCÕES

Ďalší deň sme sa rozhodli stráviť v hustých vavrínových lesoch Laurisilva v okolí Ribeiro Frio (v preklade Studený potok), ktorý je vzdialený len 30 minút z Funchalu. Parkovisko sme našli pri reštaurácii s totožným názvom Ribeiro Frio. Odtiaľto sme sa popri levade do Furado vydali na trojhodinovú okružnú túru. Po 2-3 kilometroch vedúcich cez prales sme levadu smerujúcu do Portely opustili a vydali sa strmo do kopcov k jej prameňu a na náhornú plošinu Feiteras de Baixo s výhliadkou na najvyššie kopce Madeiry. Cestou späť sme schádzali po vydláždenej hospodárskej cestičke a na jej konci sme prišli k chovnej stanici s forelami. Tie tu chovajú len od roku 1960, kedy ich na Madeiru po prvýkrát doviezli zo Severnej Ameriky. Jedinou sladkovodnou rybou žijúcou na ostrove bol dovtedy len úhor. Po pár metroch sme boli opäť na parkovisku a vydali sa na jednu z najvyhľadávanejších panorám Madeiry Balcões. Túto poslednú trasu sme prešli za necelú hodinku. TIP: Na ceste do Funchalu, 10 minutiek od Ribeiro Frio, je vynikajúca reštaurácia Abrigo do Poiso. Spoznáte ju podľa ružovej fasády. Večer sme mali už len oddychový, v hoteli pri bazéne s knižkou v ruke.

Zavlažovací kanál – Levada do Furado, ktorá vedie cez hustý prales Laurissilva až do dedinky Portela.

Z levady sme po pár kilometroch odbočili cez ďalší hustý les a papraďovú lúku na suchú náhornú plošinu Feiteras de Baixo. V diaľke je vidieť observatórium na Pico Arieiro a hrebeňovku, ktorú sme prechádzali 5 deň.

Úchvatná výhliadka Balcões na centrálne pohorie Madeiry.

5. DEŇ – HREBEŇOVKA Z PICO ARIEIRO NA PICO RUIVO A PONTA GARAJAU

Kráľovská túra na strechu Madeiry. Takto opisujú turistickí sprievodcovia zážitkový prechod po hrebeni centrálneho masívu z Pico Arieiro na najvyšší kopec Pico Ruivo. Pred 50 rokmi tu miestna samospráva vybudovala zaistený chodník vedúci cez viaceré tunely, vďaka čomu sa turisti nemusia báť nebezpečných spádov. S baterkou v batohu a vhodným turistickým oblečením sme sa vydali na 7 hodinové dobrodružstvo. Začali sme v skorých ranných hodinách, keďže neskôr sa už zvyknú hory zahaliť do hustých mrakov. Pod vrcholkom kopca Pico Ruivo nás prekvapila zatvorená chata v hlavnej sezóne. Vyzbrojte sa preto dostatočným množstvom tekutín a jedla. Cestou späť z pohoria do Funchalu sme sa ešte na krátko zastavili v malej dedinke Ponta do Garajau. Zaujímavosťou je tu socha Ježiša Krista na vrcholku malého výbežku, ktorá je veľmi podobná tej v Rio de Janeiro. Náhoda? Po schodíkoch je možné zostúpiť na samotný okraj a vychutnať si tam ďalšie krásne výhľady na okolité neobývané ostrovčeky. TIP: Z Ponta Garajau sa môžete zviezť lanovkou k malej pláži s reštauráciouale vedie k nej aj normálna cesta. 

Začiatok hrebeňovky z Pico Arieiro. Bezpečný chodník vedie cez tunely a ponúka nádherné výhľady na celý ostrov.

Pico Ruivo – pohľad z najvyššieho kopca Madeiry. V diaľke vidieť začiatok trasy – Pico Arieiro.

Výbežok v Ponta Garajau.

Ponta do Garajau a socha Ježiša.

6. DEŇ – ZÁHRADY PALHEIRO, LEVADA DO NORTE A NAJVYŠŠÍ ÚTES CABO GIRÃO

Záhrady Palheiro sme do nášho itineráru zaradili na poslednú chvíľu. Nachádzajú sa vo východnej časti Funchalu a najlepší prístup k nim je autom. Turistov tu lákajú najmä aleje kamélií, azalky, rododendróny a vzácne druhy stromov. Po prechádzke záhrady sme sa rozhodli zaparkovať auto v centre Funchalu a autobusom sa zviezť k levade do Norte, ktorá začína pri viniciach, na opačnej strane mesta Câmara do Lobos. Táto trasa nás viedla popri terasových poliach a odľahlých osadách. V niektorých je levada pre dedinčanov jedinou prístupovou cestou k príbytkom. Po 10 kilometroch sme sa konečne dostali k známemu útesu Madeiry – Cabo Girão. Na výhliadkovej plošine sa tu tlačili desiatky turistov, kvôli čomu sme sa tu zdržali len pár minút. (Pozn.: Popri levade sme stretli len zopár miestnych a dvoch francúzskych turistov).

V záhradách Palheiro sú vysadené rastliny a stromy z celého sveta.

Levada do Norte vedie cez vinice a malé osady, v ktorých Madeirčania pestujú na terasových políčkach vínnu révu a zeleninu.

Výhľad na terasové polia, osady a Atlantik.

Pohľad z útesu Cabo Girao (580m.n.m.). Celá výhliadková plošina je z priehľadných sklenených tabúľ.

7. DEŇ – VÝLET NA PORTO SANTO

Kto hľadá pieskovú pláž, slnko a oddych, na ostrove Porto Santo si príde na svoje. Niektorí turisti tu chodia dovolenkovať na viac dní, iní tu zas podnikajú jednodňové výlety loďou z Funchalu. V hlavnom meste Vila Baleira strávil jeden rok Krištof Kolumbus. Jemu a objaviteľom ostrova je tu venovaná výstava v múzeu Casa Colombo. Ako najlepšie a najrýchlejšie spoznať Porto Santo? My sme si napríklad objednali elektrické eko autíčko BubbleCar, ktorým sme takmer polovicu dňa brázdili cesty celého ostrova. Dostali sme ku všetkým dôležitým častiam, aj na vyššie položené miesta a dokonca nám ostal aj čas na oddych a kúpanie.

Dlhá zlatistá pláž v Porto Santo.

Eko autíčkom Bubble car po celom ostrove.

8. DEŇ – Z RABAÇALU K VODOPÁDU 25 PRAMEŇOV A CALHETA

Po výlete v Porto Santo sme sa večer presunuli na západ ostrova a ubytovali sa v malej rybárskej dedine Jardim do Mar. Nasledujúci deň sme vyrazili do údolia Rabaçal, ktoré je pospájané mnohými neprechodnými levadami. Niektoré z nich smerujú na juh ostrova, kde zavlažujú polia vysadené banánovníkmi a cukrovou trstinou. Naším cieľom bola levada 25 prameňov vedúca cez zelenú džungľu Laurissilva. Okrem vzácnych vavrínových stromov sme tu videli aj nízke kry Tamarišky, ktoré sú známe svojimi páperovitými strapcami s drobnými kvetmi. V cieli bolo nemožné nájsť popri desiatkach turistov voľné miesto na odpočinok, ale vidieť 25 vyvierajúcich prameňov padajúcich po červenej stene do jazierka bol neopisateľný zážitok. Cestou späť sme ešte odbočili k známemu vodopádu Risco s dvoma kaskádami. Po necelých 4 hodinkách sme sa sa rozhodli vrátiť do údolia a navštíviť mesto Calheta, ktoré je centrom juhozápadnej časti Madeiry. Okrem pláže s prístavom si tu turisti zvyknú pozrieť aj fabriku na výrobu rumu a spracovanie cukrovej trstiny – Engenhos da Calheta. TIP: V prístave odporúčam reštauráciu Manifattura di Gelato. Jedlo a zmrzlina boli delicieux a mrkvovo-pomarančová polievka bola jednoducho TOP! 

Levada k 25 prameňom s výhliadkami na údolie Ribeira da Janela.

Cez vavrínový les a popri levade k vodopádu 25 prameňov.

9. DEŇ – PONTA DO PARGO, ACHADAS DA CRUZ A PORTO MONIZ

Na západnom pobreží nie sú tunely! Konečne sme mali aj z auta krásne výhľady. V tento deň bolo pre nás veľmi ťažké vybrať turistickú trasu. Prechádzky po útesoch v Jardim do Mar a Paul do Mar boli lákavé, ale nakoniec sme sa rozhodli spoznať okolie Ponta do Pargo. Pokojná, bez turistov, voňavá a rozmanitá. Taká bola cesta cez eukalyptový les popri levade Nova s nespočetným množstvom farebných agapantov. Chodník nás zaviedol aj na útesy a do roľníckych dediniek. Je zaujímavé, že iba v tejto časti ostrova sa používajú poľnohospodárske stroje. Na najzápadnejšom cípe stojí výstražný maják Farol do Pargo, ku ktorému sme už prešli autom. Obzvlášť som sa tešila na strmú lanovku Teleferico v Achadas da Cruz, ktorá pôvodne slúžila domácim na prístup k políčkam pod obrovskými útesmi. Ak bude fúkať silný vietor, nezúfajte. Stará lanovka premáva aj za zlých poveternostných podmienok (kuk video). Táto šialenosť však stojí za to 🙂 A aké by to bolo neoddýchnuť si po ďalšej turistike pri vode? Prírodné kúpaliská v Porto Moniz a v Seixale sú na to ideálnym a zároveň jediným bezpečným miestom (ak nevisí čierna vlajka upozorňujúca na silný príboj).

Levada Nova vedúca cez voňavý eukalyptový les popri farebných agapantoch.

Malý kostolík Nossa Senhora da Boa Morte v dedinke Cabo. Z výhliadky v pozadí je možné pozorovať impozantné útesy.

Teleferico Achadas da Cruz. Lanovkou k terasovým poliam pod útesmi.

Prírodné kúpaliská v Porto Moniz.

Porto Moniz.

10. DEŇ – SEIXAL A PICO GRANDE

V severnej časti Madeiry je klíma a vegetácia odlišnejšia ako na juhu a západe ostrova. Tvoria ju prevažne masívne, kolmé svahy pokryté zeleným kobercom, ktoré sú často zahalené v objemných bielych mrakoch. Divoké pobrežie je príznačné čiernymi bizarnými skalami, obrovskými vlnami a lávovými ihlami (napr. prírodná socha Madonny na Praia da Ribeira da Janela). Ubytovanie sme si našli v malebnom mestečku Seixal, v dome Casa Das Videiras z 18. storočia. Odtiaľto sme podnikli výlet na tretí najvyšší vrchol Pico Grande, na ktorý sme začali stúpať z kráľovskej cesty Boca Encumeada. Tá kedysi spájala Funchal na juhu ostrova so São Vicente na severe. Trasa bola zo začiatku rozprávková, vedúca cez hustý, voňavý, eukalyptový les. 70% chodníka bol však porastený malinčím s nepríjemnými ostnatými konármi. Celí doškrábaní a presýtení výhľadmi do hlbokých údolí sme vystúpili najskôr na Boca do Cerro a potom ešte ďalších 350 výškových metrov na Pico Grande. TIP1: Táto trasa je časovo i kondične náročná, preto si ako alternatívu môžete vybrať jednu z krátkych turistických trás v okolí pohoria Paul de Serra, alebo čarovnú prechádzku popri levade dos Cedros vo Fanal, kde nájdete bizarné vavrínové stromy. TIP2:V Seixale sa môžete chutne najesť v reštaurácii Sol-Mar.

Cesta z Boca Encumeada cez hustý eukalyptový les.

Výhľad z Pico Grande na zvyšky lávy a tufy – sopečné nánosy popola a piesku. V pozadí pohorie Paul da Serra s veternými elektrárňami.

Zelené svahy zahalené v bielych mrakoch pri meste Seixal, v ktorom domáci na terasových poliach pestujú banánovníky a vínnu révu. V pozadí je vidieť jeden z mnohých vodopádov padajúcich do Atlantiku.

Čierne skaliská pri prírodnom kúpalisku v Seixal.

Miestne špeciality môžete ochutnať v reštaurácii Sol-Mar v Seixal. Ako predjedlo sme si objednali vynikajúci krevetový šalát, ako hlavné obalenú morskú rybku s opečeným banánom a hovädzí steak s volským okom a zemiakmi. Na druhý deň sme vyskúšali aj steak z tuniaka. Lokálne víno samozrejme nesmelo chýbať.

11. DEŇ – LÁVOVÁ JASKYŇA V SÂO VICENTE  A LEVADA DO REI

V mestečku São Vicente sme ráno navštívili vulkanické centrum a jaskyne, v ktorých sme videli zvyšky lávových kanálov a dozvedeli sa o vzniku celého ostrova. Po necelej hodine sme sa vydali na zážitkovú jazdu autom po kľukatých a úzkych cestičkách do východnej časti ostrova. Naša ďalšia zastávka bola v Quebradas, kúsok od mesta São Jorge. Kráľovskú levadu do Rei cez vavrínový les, krátky tunel a výhľadmi do pôvabného údolia Ribeiro Bonito sme predsa nemohli len tak obísť. V neskorých poobedných hodinách sme prišli k nášmu ubytovaniu v Porto da Cruz. Pôvodne sme chceli ostať posledné dva dni v Santane, ale už dva mesiace pred našou dovolenkou v nej boli všetky hotely a penzióny obsadené.

Jeden z lávových kanálov v jaskyni v Sao Vicente.

Ponta Delgada.

V Boaventura sú tiež krásne turistické chodníky po útesoch.

Cesta medzi Ponta Delgada a Boaventura.

Kráľovská levada do Rei.

12. DEŇ – SANTANA, QUEIMADAS A LEVADA CALDEIRÃO VERDE 

Originálne, roľnícke domy so slamovými strechami je možné vidieť len v meste Santana a v lesnom parku Queimadas, v ktorom navyše začína jedna z TOP turistických trás ostrova. Môžem len potvrdiť, že je skutočne plná zážitkov. Hneď po prehliadke farebných domčekov a bývalej radnice sme sa popri levade Caldeirão Verde vnorili do hustého pralesa Laurissilva. Chodník tu bol vybudovaný ešte v dávnom 18. storočí na zavlažovanie úrodných polí na východe ostrova. Prechádzali sme dokonca cez 4 dlhé tunele a keď sa les miestami odokryl, v plnej kráse sa nám ukázali zelené chrbty kopcov padajúce do hlbokých roklín Ribeira dos Cedros a Ribeira Grande. Na konci trasy sme sa dostali až k jazeru a vodopádu padajúceho zo 100 metrovej výšky. Turistika trvá necelé 4 hodinky tam a späť, takže vám ostane celé poobedie buď na obhliadku Santany, alebo na oddych pri oceáne. TIP: Ak pôjdete z Queimadas ďalej autom, dostanete sa na parkovisko v Achada da Teixeira, odkiaľ je to len necelé dve hodinky na najvyšší vrchol Madeiry – Pico Ruivo. Vyškový rozdiel je len cca 270 metrov, ideálny pre nenáročných turistov. 

Roľnícky domček so slamovou strechou v Quiemadas. Podľa satelitu sme usúdili, že v ňom ešte niekto býva.

Radnica v lesnom parku Quiemadas.

Levada Caldeirao Verde a hlboká zelená dolina Ribeira Grande.

Jeden z tunelov. Baterka je na tejto trase povinnou výbavou každého turistu.

13. DEŇ – PORTO DA CRUZ A PRAIA DO FAIAL

Poslednú turistiku, ktorú sme na ostrove Madeira podnikli, viedla po divokých útesoch západného pobrežia. Chodníček bol dlhé storočia najkratším a najrýchlejším spojením medzi mestami Porto da Cruz a Machico. Kedysi po ňom tzv. Borracheiros na chrbtoch vo vreciach z kozej kože prenášali mladé víno. Obzvlášť nebezpečná cesta bola v úseku Boca do Risco, ktorá je pre turistov dodnes adrenalínom. Pozor! Táto trasa sa neodporúča pri dažďoch a búrkach. Po skončení túry sme zašli na neďalekú pláž do Faial. V nemom úžase som ostala z miestnych rybárov, ktorí tu z vysokých útesov klasickými udicami chytali ryby. TIP: V reštaurácii na pláži si môžete objednať Francesinha, typický portugalský sendvič so syrom a steakom, krevetami alebo šunkou v náleve podávaný so štipľavou paradajkovou, prípadne pivnou omáčkou na hranolkách. 

Turistika po útesoch z Porto da Cruz – Boca do Risco.

Trasa vedie celý čas po ako-tak zabezpečenom chodníku s prudkými spádmi do oceánu. Do susedného mesta Machico sme už nešli a v tomto bode sme sa otočili naspäť.


TIPY NA ZÁVER

– Nestrácajte čas presúvaním sa autobusom, s požičaným autom uvidíte zaručene viac krásnych miest 🙂 Madeira má dobrú infraštruktúru s rýchlostnými cestami a s nespočetným množstvom dlhých tunelov. Výnimkou sú len niektoré úseky na severe a západe ostrova.

– Ak vám ostane čas, navštívte aj grandióznu výhliadku Miradouro Eira do Serrado, kde sa budete pozerať do 800 metrov hlbokého údolia mníšok (zahliadnete ho aj pri výstupe na Pico Grande).

– Dajte si pozor na taxikárov. Na ceste z útesu Cabo Girao do Funchalu začal taxikár s nami viesť priateľskú konverzáciu a nevšimli sme si, že ide bez zapnutého taxametra. Takže za cestu nám “pripočítal”  aj pár Eur za informácie o pivovare Coral, o každoročnom maratóne z Funchalu na Pico Arieiro, na ktorom skončil na 3. mieste (na spätnom zrkadle mal zavesenú medailu) a ukázal nám, z ktorej časti pochádza Ronaldo atď.

– Počas turistiky neodhadzujte odpadky. Časť chodníkov vedie cez chránený prales Laurissilva, ktorý je zapísaný od roku 1999 v UNESCO a vodné kanály levady doteraz zavlažujú poľnohospodárske oblasti.

– Nespoliehajte sa na otváracie hodiny chát a na každú túru si kúpte zásoby v prvom obchode, ktorý uvidíte otvorený.

– Určite si zakúpte turistického sprievodcu. Predávajú ich v mnohých obchodoch na ostrove. Podrobne popisané trasy sú v bedekri od vydavateľstva Rother (Aj/Nj).

– V reštauráciách sa bežne necháva tringelt od 5-10% na stole pri odchode, nie pri platení.

Ak máte otázky k našej ceste, rada vám odpoviem v maily, na Instagrame alebo tu v komentári pod článkom.

Luc x

Vannes: mesto plné života v zátoke Morbihan

V turistickom sprievodcovi sme sa dozvedeli, že Vannes je energické, živé mesto so zachovalým historickým centrom a malým prístavom. Prvé základy tu postavili Rimania už v dávnom roku 56 pred Kristom a v stredoveku bolo jedným z najobľúbenejších rezidencií významných bretónskych vojvodov a biskupov. V roku 1532 sa po stretnutí bretónskych stavov s francúzskym kráľom vo Vannes definitívne skončila nezávislosť bretónskeho vojvodstva. Najväčší staviteľský “boom” zažilo mesto v 15. a 16. stročí, kedy boli postavené viaceré drevené hrázdené domy a verejné budovy. Druhú svetovú vojnu prežilo so šťastím bez väčších materiálnych škôd.

ČO VIDIEŤ VO VANNES A V JEHO BLÍZKOM OKOLÍ?

Vannes leží v známej zátoke Morbihan na južnom pobreží Bretónska, v ktorej sa nachádza  viac ako 40 malých ostrovčekov. Väčšina z nich je bohužiaľ v súkromnom vlastníctve a pre návštevníkov sú prístupné len 2 najväčšie ostrovy Île aux Moines a Île d’Arz (dostupné trajektom z prístavu Blanc – Le Leiro v Badene). Turisti ich navštevujú najmä kvôli zlatistým plážam, ktoré sú na divokom pobreží Bretónska veľmi zriedkavé. Na týchto dvoch malých ostrovoch si môžete zapožičať aj bicykle a spoznať tak ich tajné zákutia.

Slnečné ráno sme strávili najskôr v neďalekom Carnacu, kde sme obdivovali tajomné prehistorické náleziska menhírov a do Vannesu sme prišli v rušných obedných hodinách. V prístave Plaisance sme začali našu trojhodinovú prehliadku mesta. Tu sme hneď našli nielen parkovisko, ale aj turistickú informačnú kanceláriu. Veľmi ma potešila mapka mesta s odporúčanými trasami a s graficky zreteľne a milo spracovanými tipmi na zaujímavé pamiatky (viď poslednú foto). Prístav bol preplnený nielen loďkami, ale aj miestnymi, ktorí tu  oddychovali na lavičkách pod alejami stromov alebo sa prechádzali po chodníkoch vedúcich okolo prístavu.

Prístav Plaisance je obklopený alejami stromov, pod ktorými miestni zvyknú odpočívať.

Do historického centra je možné vstúpiť cez viaceré stredoveké brány. Po modrej trase sme sa vydali k Château de l’Hermine a k ospevovanej Jardin des Remparts. Náš smer prehliadky sme neskôr oľutovali kvôli miestnej tržnici, ktorú nám o 2 popoludní pred nosom zavreli. Francúzska záhrada bola naozaj krásna, precízna a reprezentatívna. Po promenáde sme ďalej prešli k verejným práčovňam zo začiatku 19. storočia, kde si miestni obyvatelia v rieke Marle zvykli čistiť svoje oblečenie. Hradby s baštou v tejto časti boli posledným staviteľským prvkom na ochranu mesta pred nepriateľmi. Pred ich úpätím sa nachádza priestranná terasa so záhradami.

Južná stredoveká brána St. Vincent pomenovaná po španielskom mníchovi, ktorý v roku 1419 vo Vannes zomrel.

Zámok l’Hermine a francúzska záhrada Remparts.

Verejné mestské práčovne z 18. storočia pokryté drevenou galériou, ktorá chránila pred vetrom a dažďom.

Posledné ochranné hradby s terasou, na ktorej sa dnes uskutočňujú mestské pochody a oslavy.

V pozadí kaplnka Saint-Patern.

Jedna zo severných stredovekých brán mesta – Porte Prison.

V historickom centre sa nachádzajú dve múzeá. V zámku Gaillard z 15. storočia je umiestnená expozícia archeológie a histórie mesta a na námestí Henri IV. sa nachádza v budove z 13. stor. múzeum výtvarného umenia La Cohue. V rokoch 1675-89 v nej sídlil dokonca aj bretónsky parlament. Z centra sme vyšli aj ku krásnej reprezentatívenej budove miestnej radnice postavenej v 18. storočí. Jej vonkajšia fasáda je zmenšenou kópiou parížskej radnice.

Katedrála St. Pierre.

Námestie Henri IV.

Historické centrum Vannes.

Hôtel de Ville – mestská radnica.

Drevená rezba na hrázdenom dome ,,Vannes a jeho žena”.

Nočné záhrady Remparts. Zdroj: Tourisme Vannes

V centre mesta je možné navštíviť aj akvárium s rôznymi druhmi morských rýb a smerom na juh k pobrežiu sa ešte nachádza pod sklenenou kupolou záhrada – Jardin aux Papillons, kde voľne lietajú stovky motýľov. V neskorých poobedných hodinách sme sa vybrali ďalej do najkrajšej dedinky Rochefort-en-Terre.

Čím viac miest vo Francúzsku spoznávam, tým viac túto krajinu milujem. Asi ma nikdy neomrzí, vždy tu objavím niečo nové a prekvapujúce. Dýcha to tu históriou, kultúrou a umením.

Luc x

Pripájam aj mapku mesta Vannes:

Mapka mesta Vannes.

Stránka mesta Vannes: tourisme-vannes.com

Je Rochefort-en-Terre najkrajšou dedinkou vo Francúzsku? /SK-DE/

Každý rok medzi sebou súťaží 13 regiónov Francúzska o najkrajšiu dedinku v celej krajine. V roku 2016 vyhrala toto prestížne ocenenie malá obec Rochefort-en-Terre, ktorá sa nachádza v Bretónsku, v samotnom srdci Morbihanu.  Je veľmi zaujímavé a inšpiratívne, že už v roku 1982 bolo založené združenie ,,Les plus beaux villages de France” (v preklade ,,Najkrajšie dediny Francúzska”), ktorého hlavným cieľom je podpora cestovného ruchu v malých vidieckych obciach s bohatým historickým a kultúrnym dedičstvom. Ak sa chce nejaká dedina stať súčasťou tohto združenia, nesmie mať viac ako 2000 obyvateľov a musí mať chránenú zónu alebo pamiatkovo chránené objekty.

Ist Rochefort-en-Terre das schönste Dorf von ganz Frankreich? 

Jedes Jahr bewerben sich 13 Regionen Frankreichs, das schönste Dorf im ganzen Land genannt zu werden. Im Jahr 2016 hat diesen prestigeträchtigen Preis das pittoreske Dörfchen Rochefort-en-Terre in der Bretagne gewonnen. Es ist sehr interessant und inspirierend, dass die Vereinigung ,,Les plus beaux villages de France” (französisch ,,Die schönsten Dörfer Frankreichs ”) schon 1982 ins Leben gerufen wurde, um den Tourismus in den kleinen, ländlichen Gemeinden mit reichem historischen Erbe zu fördern. Wenn ein Dorf in diese Vereinigung aufgenommen werden will, muss es strenge Bedingungen erfüllen, z.B.: ein Ort darf nicht mehr als 2000 Einwohner haben und muss über eine geschützte Zone oder denkmalgeschützte Bauwerke verfügen.

Nádherná dedinka plná kvetov a histórie

Na vlastné oči som sa bola presvedčiť, či je Rochefort-en-Terre naozaj taká krásna. Nechcem byť teatrálna, ale hneď z prvej ulice, cez ktorú som prechádzala, mi spadla sánka. Očarili ma pritom nielen zachovalé historické kamenné domy zo 17. storočia, po ktorých sa plazil zelený brečtan a pavinič. Okraje ciest zdobili červené kvetináče plné kvetov a na oknách vynikali farebné muškáty a ruže. Každá umelecká galéria, pekáreň, kaviareň alebo každý remeselný dom či samotná informačná kancelária mali pred vchodom na stene zavesené ozdobné kovové tabuľky s názvom a charakteristickým obrázkom. Domáci tu skutočne myslia na každý drobný detail!

Ein wunderschönes Dörfchen, das voller Blumen und Geschichte ist. 

Mit meinen eigenen Augen wollte ich mich überzeugen, ob Rochefort-en-Terre tatsächlich so reizvoll ist. Ich möchte nicht theatralisch sein, aber gleich die erste Strasse, die ich betreten habe, hat mir sprichwörtlich den Atem verschlagen. Besonders haben mich die alten, historischen Steinhäuser aus dem 17. Jahrhundert mit dem rankenden Efeu und dem wilden Wein beeindruckt. Bunte Blumenarrangements und Rosensträucher, farbige Muskate und Rosen prangen in dekorativen Töpfen am Strassenrand und auf den Fensterbalken, und viele Häuser haben hübsche, sprechende Zunftschilder vor den Eingangstüren. Einheimische denken an jedes noch so kleine Detail!

Ulica des Scourtets, Rochefort-en-Terre / Rue des Scourtets, Rochefort-en-Terre.

Miestny obchod s pletenými košíkmi na ulici des Scourtets / Handwerksgeschäft mit Körben auf der Rue des Scourtets.

Hlavné námestie du Puits. V roku 1793 na tomto námestí popravili gilotínou 3 revolucionárov / Place du Puits. Hier wurden im Jahr 1793 drei Revolutionäre durch die Guillotine hingerichtet.

Jeden z vchodov do rodinného domu / Eine der Eingangstüren in einem Familienhaus.

Historická ulica du Porche s domami, ktoré sú postavené v gotickom a v bretónskom renesančnom štýle v 14. a 16. storočí / Rue du Porche – die historische Gasse mit Gotik- und Renaissancehäuser, die im 14. und 16. Jahrhundert erbaut wurden. 

Námestie des Halles zo 17. storočia, na ktorom bolo v minulosti miestne trhovisko / Place des Halles aus dem 17. Jahrhundert, wo es im Mittelalter einen Marktplatz gab.

Zaujímavá história zámku v Rochefort-en-Terre

Prvé kamenné domy a zámok v Rochefort-en-Terre sa začali stavať už v 12. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo toto miesto v 14. a v 15. storočí, kedy patrilo bretónskemu lordovi Jeanovi IV de Rieux Rochefort. Jean IV bol jedným z tých šľachticov, ktorí boli proti pripojeniu Bretónska k Francúzsku. Po poslednej bitke Saint-Aubin-du-Cormier, ktorá ukončila “Bláznivú vojnu” (Guerre folle) medzi týmito dvoma krajinami, nariadil francúzsky kráľ Karol VIII. zničenie všetkých zámkov a hradov v Bretónsku. Zámok v Rochefort-en-Terre sa však podarilo zachrániť! Jean IV. bol totiž poručníkom bretónskej vojvodkyne Anny, ktorá sa stala manželkou francúzskeho kráľa. Kráľ daroval Jeanovi 100 tisíc zlatých mincí na obnovu zámku a postavenie pevnosti. Zničený bol až za Veľkej francúzskej revolúcie. V 20. storočí ruiny kúpil americký maliar Alfred Klotz a vybudoval tu nový zámok s luxusnými apartmánmi. Pôvodná ostala len fasáda. Neskôr ho zdedil jeho syn, ktorý doň pozýval svojich priateľov, umelcov. Keď zomrel, jeho manželka venovala zámok francúzskej vláde.

Ereignisreiche Geschichte des Schlosses in Rochefort-en-Terre

Die ersten Häuser und das Schloss wurden schon im 12. Jahrhundert an diesem Ort errichtet. Die Blütezeit war im 14. und 15. Jahrhundert, unter dem Besitz des Grafen Jean IV. de Rieux Rochefort. Jean IV. war einer der Adligen, die gegen den Anschluss an Frankreich gekämpft haben. Nach dem letzten Kampf bei Saint-Aubin-du-Cormier, wo “der verrückte Krieg“ (guerre folle) zwischen den beiden Ländern beendet wurde, befahl der französische König Karl VIII. alle Schlösser und Burgen in der Bretagne zu zerstören. Das Schloss in Rochefort-en-Terre konnte aber gerettet werden! Jean IV. war nämlich der Vormund der bretonischen Herzogin Anne, die die Gattin des französischen Königs wurde. Karl VIII. hat hunderttausend Goldmünzen für die Rekonstruktion des Schlosses und den Aufbau der Festung gespendet. Das Schloss wurde während der Französischen Revolution in Schutt und Asche gelegt. Diese Ruinen hat der amerikanische Maler Alfred Klotz im 20. Jahrhundert aufgekauft und hier ein neues Chateau mit luxuriösen Zimmern erbaut. Im ursprünglichen Zustand ist lediglich die Vorderfassade geblieben. Nach dem Tod des Künstlers hat sein Sohn das Chateau geerbt, der gerne seine Freunde und bekannte Künstler einlud. Nach einigen Jahren hat schließlich seine Frau das Chateau der französischen Regierung geschenkt.

Cestou k zámku / Auf dem Weg ins Chateau Rochefort-en-Terre

Maliar Klotz bol tým, ktorý povzbudzoval domácich k dekorovaniu domčekov farebnými kvetmi, brečtanmi a vistériami, ktoré zjemňujú tvrdosť žulových skál.

Der Künstler Klotz hat in den Dorfbewohnern das Interesse geweckt, die Häuser mit bunten Blumen, Blauregen und wildem Wein zu dekorieren, um fade, blasse Granitsteinhäuser in einem besseren Licht zu präsentieren. 

Zámok Rochefort-en-Terre / Das Chateau Rochefort-en-Terre.

V súčasnoti je možné navštíviť interiéry zámku, v ktorom sú vyvesené niektoré umelecké diela maliara Klotza a jeho syna. V jeho areáli sa nachádza Naia múzeum umenia a sochárstva pomenované po bývalej miestnej čarodejnici :O

Heute ist es möglich, das Innere des Chateaus zu besichtigen. Dort werden Kunstwerke von Klotz und seinem Sohn ausgestellt, und auf dem Areal befindet sich das geheimnisvolle Kunstmuseum Naia, benannt nach einer damaligen Hexe.

Zámok Rochefort-en-Terre / Das Chateau Rochefort-en-Terre.

Verejná práčovňa zo 16. storočia / Die Waschanlage aus dem 16. Jahrhundert

Jeden zo vstupov do dediny a ulica Candré, ktorá bola časťou soľnej cesty v Bretónsku / Einer der vielen Dorfeingänge und die Rue Candré, die ein Teil des Salzweges in der Bretagne war.

Rochefort-en-Terre.

V jednej z ulíc v Rochefort-en-Terre / In einer Strasse von Rochefort-en-Terre.

Drobný detail na hrázdenom dome – hlavu bradatého muža som si všimla na fotke až doma / Kleines Detail an einem Fachwerkhaus – den Kopf des bärtigen Mannes habe ich erst zu Hause auf dem Foto entdeckt.

Kovový štítok označujúci turistickú informačnú kanceláriu / Aushängeschild über Informationsbüro.

Budova turistickej informačnej kancelárie postavená v 17. stor., ktorá bola kedysi sídlom miestneho súdu / Das Informationsgebäude wurde im 17. Jahrhundert erbaut, wo das Ortsgericht seinen Wohnsitz hatte.

Jeden z remeselných obchodov na výrobu sviečok v Rochefort-en-Terre / Eines der vielen Handwerksgeschäfte – die Kerzengießerei.

Umelecký ateliér, Rochefort-en-Terre / Die Künstlerwerkstatt.


TIPY NA ZÁVER

– Rochefort-en-Terre je malá obec, v ktorej žije len okolo 700 obyvateľov. Po vyhlásení za najkrajšiu dedinku celého Francúzska v roku 2016 je pravdepodobné, že ju bude vyhľadávať čoraz viac turistov. Na návštevu preto odporúčam ranné hodiny alebo obdobie mimo hlavnej turistickej sezóny.

– Pri miestnej škole na Rue Graslin sú vyhradené parkovacie miesta. Ako prvé si určite zoberte mapku z turistickej informačnej kancelárie, ktorá sa nachádza na hlavnom námestí Place du Puits. Sú v nej vyznačené všetky POI body aj s popisom.

Ďalšie zaujímavé mestá a dedinky v blízkom okolí sú: prístavné mestá Vannes a La Roche-Bernard, dediny Questembert, La Vraie-Croix, La Gacilly a riečne mesto Redon.

– Na stránke ,,Najkrajšie dediny Francúzska” les-plus-beaux-villages-de-france.org nájdete mapku s ďalšími tipmi na malebné dedinky po celej krajine.

– Pamätáte sa, ako som opisovala v článku Ružové pobrežie Côte de Granit Rose krásnu dedinku Ploumanach? Táto bola za tú najkrajšiu vyhlásená v roku 2015 🙂

Dúfam, že ste sa opäť dozvedeli niečo nové a zaujímavé.

TIPPS ZUM SCHLUSS 

– Rochefort-en-Terre ist ein kleines Dorf mit rund 700 Einwohnern. Ich bin fast sicher, dass es nach dem Gewinn des Preises als schönstes Dorf Frankreichs bei den Touristen noch beliebter sein wird. Deswegen empfehle ich euch, dieses Dorf am Morgen oder am Abend zu besuchen.

– Ein guter Parkplatz ist in der Rue Graslin bei der Volksschule, wo ihr ins Zentrum flanieren könnt. 

– Andere empfehlenswerte Orte in der Nähe sind: die Hafenstädte Vannes und La Roche-Bernard, die kleinen Dörfer Questembert, La Vraie-Croix, La Gacilly und die Stadt am Fluss Redon. 

– Auf der offiziellen Website der schönsten Dörfer Frankreichs les-plus-beaux-villages-de-france.org könnt ihr die On-line-Karte mit anderen Tipps zu anderen reizvollen Dörfchen in ganz Frankreich finden. 

– Errinert ihr euch daran, wie ich in dem Blogbeitrag Cote de Granit Rose das Dorf und Naturschutzgebiet Ploumanac’h beschrieben habe? Dieses wurde 2015 zum schönsten Dorf Frankreichs gekürt.

Ich hoffe, dass ihr wieder etwas Neues und Interessantes erfahren habt. 

Luc x

Jedna z mojich fotiek sa objavila aj na oficiálnej turistickej stránke Francúzska tourisme.fr  V tomto období som nemala žiadnu zrkadlovku a takmer všetko je fotené iPhonom.

Informácie k súťaži najkrajších dedín Francúzska a k jej výsledkom: frenchmoments.eu

Oficiálna stránka Rochefort-en-terre

Eine meiner Aufnahmen wurde auch auf der offiziellen, französischen Touristenwebsite veröffentlicht. Zu dieser Zeit hatte ich noch keine Spiegelreflexkamera und habe viele Fotos mit dem iPhone gemacht. 

Auskünfte zum Preiswettbewerb und zu den Ergebnissen:  frenchmoments.eu

Die offizielle Website von Rochefort-en-Terre

Ružové pobrežie Côte de Granit Rose /SK-DE/

Keď už sa raz ocitnete v Bretónsku, jeho najsevernejšie pobrežie jednoducho musíte navštíviť.  Ale čím je táto oblasť taká výnimočná? Po prvé, ružové žulové skaly pri mori uvidíte údajne len na 3 miestach na svete – na pobreží Côte de Granit Rose, na Korzike a v Číne. Po druhé, toto pobrežie je rajom nielen pre milovníkov prírody a vtáctva, ale aj pre fotografov. Silný vietor a búrlivé vlny tu vytvorili fascinujúce skalné útvary, ktoré vynikajú v kontraste s modrým oceánom, majákmi a pobrežnými vilkami. Po tretie, napriek tomu, že je toto pobrežie divoké a veterné, nájdete tu zopár malých zátok s piesočnými plážami, v ktorých sa môžete okúpať a oddýchnúť si.

Naším cieľom bolo vidieť najmä tieto 3 body: zrúcaninu kláštora Maritime de Beauport, malý rozprávkový domček medzi skalami Castel Meur v Plougrescant a Chodník colníkov v chránenej oblasti skalných útvarov Ploumanac’h. Na toto pobrežie sme mali extrémne málo času a keby som tu mala spoznať všetky krásne zákutia, strávila by som tu určite minimálne jeden týždeň.

Côte de Granit Rose – Rosa Granitküste

Wenn ihr euch entschieden habt die westfranzözische Region der Bretagne zu entdecken, solltet ihr hier unbedingt die nördliche Küste besuchen. Warum ist dieses Gebiet so interessant und empfehlenswert? An erster Stelle liegen die Felsen aus rötlichem Granit am bretonischen Atlantik, die man angeblich nur an drei Plätzen auf der ganzen Welt sehen kann: hier an der Küste „Côte de Granit Rose“, auf der Insel Korsika und irgendwo in China. Außerdem ist diese Küste nicht nur für Natur- und Vogelliebhaber ein Paradies, sondern auch für Fotografen. In diesem Teil der Bretagne herrscht oft starker Wind und es gibt hohe Wellen, die die faszinierend bizarren Felsen geformt haben und sich kontrastreich von den Leuchttürmen, Strandhäusern und vom blauen Atlantik abheben. Und trotz des starken Windes findet ihr hier kleine Buchten, in denen ihr euch entspannen und baden könnt. Also, was will man mehr?

Bei unserer Reise wollten wir uns unbedingt drei besondere Orte an der Côte de Granit Rose anschauen: Die Abbaye Beauport, das kleine feerische Haus Castel Meur in Plougrescant, das eingezwängt zwischen zwei Felsen liegt, und den Zöllnerpfad (Sentier des Douaniers) rund um Ploumanac’h. Wir hatten extrem wenig Zeit diese rosafarbene Schönheit in der Bretagne näher zu erforschen. Beim nächsten Mal möchte ich mindestens eine ganze Woche hier verbringen.

1. Zrúcanina kláštora Maritime de Beauport – Die Abbaye Beauport

Pozostatky bývalého kláštora sa nachádzajú pri mestečku Paimpol a zastavili sme sa pri ňom cestou k pobrežiu Côte de Granit Rose. Bol postavený už v roku 1202 a je jednou z najvýznamnejších stavieb sakrálnej gotickej architektúry v Bretónsku. Názov Beauport ,,krásny prístav” napovedá, že sa nachádza pri pobreží Atlantického oceánu, kde mal vynikajúcu polohu pre námorný obchod. Ďalšou zaujímavosťou je, že tento kláštor bol východiskovým bodom pre púte do španielskeho mesta Santiago de Compostela. Miestne opátstvo tu bolo zrušené počas Veľkej francúzskej revolúcie. Čaro kláštora bolo znovu objavené v 19. storočí v období romantizmu. Jeho pozostatky, ktoré sa nachádzajú v prekrásnej prírode, pri pobreží a s rozkvitnutými kvetmi hortenzií vytvárajú mystickú a zároveň romantickú atmosféru. V kláštornej záhrade dokonca nájdete stredoveké hrobky mníchov a rytierov. Cez leto sa tu konajú kultúrne podujatia a svetelná šou s názvom ,,Medzi snom a históriou”.

Die Außenmauern der ehemaligen Abteikirche befinden sich in der Nähe von Paimpol, wo wir auf dem Weg zur Côte de Granit Rose kurz angehalten haben. Beauport ist eines der bedeutendsten sakralen gotischen Gebäude in der Bretagne und wurde schon im Jahr 1202 erbaut. Der französische Name Beauport bedeutet “schöner Hafen“ und lässt erahnen, dass diese Abtei direkt am Meer liegt, wodurch sie eine ausgezeichnete Lage für den Seehandel hatte. Darüber hinaus ist es bemerkenswert, dass dieser Ort in der Vergangenheit ein Ausgangspunkt für die Pilgerreisen in die spanische Stadt Santiago de Compostela war. Die Abtei wurde während der Französischen Revolution zerstört und ihre Anziehungskraft in der Romantik im 19. Jahrhundert wieder entdeckt. Die in der zauberhaften Natur liegende Klosterruine mit den voll erblühten Hortensien verbreitet eine mystisch romantische Atmosphäre. Man kann dort auch mittelalterliche Grabplatten der Mönche und Ritter sehen und während des Sommers an verschiedenen Kulturveranstaltungen und an einer Lightshow ,,Zwischen Traum und Geschichte“ teilnehmen.

Kláštor sa nachádza na pobreží Atlantického oceánu / Die Abteikirche liegt am Meer.

Okolie kláštora a vyznačené chodníky, po ktorých sme sa prechádzali / Die Informationstabelle mit den Wegen, wo wir in der Gegend um die Abbaye Beauport spazieren gegangen sind.

2. Castel Meur a Plougrescant

Od kláštora Beauport je chránená oblasť Le Gouffre na poloostrove Plougrescant vzdialená necelých 40 minút. Vďaka neuveriteľnému odlivu, ktorý dosahuje niekedy až 14 metrov, sme videli vo viacerých dedinkách a mestách ,,loďky na suchu” čakajúce na príliv. (Tip: Ak budete mať čas, zastavte sa určite v stredovekom mestečku Treguier). Ku koncu nás navigácia viedla cez úzku cestičku popri vysokých trsoch a chvíľami sme si mysleli, že sme sa stratili. V cieli sa však pobrežie rozostrelo a nás čakali dychberúce scenérie.

Das Naturschutzgebiet Le Gouffre ist nur 40 Minuten von der Abbaye Beauport entfernt und vor allem durch ein kleines Haus zwischen zwei Felsen berühmt. Während unserer Autofahrt durch viele Dörfchen und Städten herrschte Ebbe und unzählige Boote lagen auf dem Trockenen. An dieser Küste gibt es wirklich starke Gezeiten, die manchmal einen unglaublichen Tidenhub von 14 Metern erreichen. Ein Tipp: Wenn ihr Zeit und Lust habt, lasst euch die mittelalterliche Stadt Treguier nicht entgehen. 

Unser Navi hat uns auf einen sehr engen Weg durch einen Schilfgürtel geführt und einen Moment lang haben wir gedacht, dass wir uns tatsächlich verirrt haben. Doch hier hat sich die Küste in ihrer vollen Schönheit gezeigt. Die Szenerie war atemberaubend.

Castel Meur.

Castel Meur je názov rozprávkového domčeka, ktorý bol postavený v roku 1861 medzi dvoma žulovými skalami. V čase, kedy ešte neboli potrebné stavebné povolenia a každý mohol stavať podľa vlastnej vôle kam chcel. Je otočený chrbtom k oceánu, aby bol chránený pred divokými búrkami a vetrom. Keďže domček je v súkromnom vlastníctve, nie je možné ho navštíviť, ale iba z diaľky obdivovať.

Castel Meur sieht aus wie von Zauberhand geschaffen. Wer baut denn schon sein Haus an einem so ungewöhnlichen Ort zwischen zwei Felsen direkt am Strand? Nur zur Info, der erste Besitzer hat dieses Haus 1861 errichten lassen, als man noch keine Baubewilligung brauchte und jeder nach eigenem Ermessen bauen konnte. Um Gewittern und Wind standzuhalten, steht dieses Haus mit der Rückseite zum Meer. Heute ist es bewohnt, weswegen kein Besuch möglich ist. Man kann es lediglich von Weitem bewundern.

Le Gouffre je známa chránená oblasť, v ktorej sme objavili prvé unikátne žulové skalné útvary. V minulosti sa tu turisti voľne prechádzali, šliapali po kvietkoch a ničili vresoviská, čo viedlo k dramatickým škodám na faune a flóre. Dnes sa pobrežím preplietajú viaceré kamenné chodníčky s nízkym oplotením, vďaka ktorým sa tu vegetácia pomaly zotavuje.

Im Naturschutzgebiet Le Gouffre haben wir endlich die ersten einzigartigen Steinblöcke aus rosa Granit gesehen, wobei manche von ihnen größer als ein Haus waren. In der Vergangenheit sind hier viele Touristen überall “frei“ herumspaziert, weshalb viele Blumen, Pflanzen und Heidekraut komplett zerstört wurden. Heute ist die ganze Küste mit verwinkelten und gepflasterten Fußwegen durch niedrige Zäune geschützt, sodass die Vegetation langsam neue Kräfte sammeln kann. 

Spletité kamenné chodníky v Le Gouffre (Plougrescant) / Verwinkelte, gepflasterte Fußwege von Le Gouffre (Plougrescant).

Obnovujúca sa vegetácia a prvé skupiny skalných útvarov / Neuer Pflanzenwuchs und die ersten rosa Granitfelsen.

Mapka s vysvetlivkami. Našli sme ju až pri odchode / Die Landkarte mit den Erläuterungen, die wir bei unserer Abreise gefunden haben. 

3. Skalné útvary v Ploumanac’h

Najznámejšie skalné žulové útvary sú vzdialené len pár minút od letoviska Perros-Guirec, v ktorom sme boli ubytovaní. Odtiaľto sme sa hneď ráno vydali na Chodník colníkov (Sentier des Douaniers), ktorý nás cez útesy popri veľkých skalách priviedol až do chránenej oblasti Ploumanac’h  (,,Plou” znamená farnosť a ,,manac’h” je v preklade mních). Táto lokalita bola v 19. storočí vyhľadávaná anglickými obchodníkmi a bohatými dovolenkármi z Paríža, ktorí si tu postavili letné vilky. Nachádza sa tu aj zámok Costaérès, v ktorom poľský autor Henryk Sienkiewicz napísal svetoznámu ságu zo starovekého Ríma – Quo Vadis. Teraz je vo vlastníctve nemeckého komika a nie je prístupný návštevníkom.

3. Die bizarren Felsformationen von Ploumanac’h

Die bekanntesten Felsabschnitte kann man in der Nähe des Ferienortes Perros-Guirec, wo wir eine Nacht geblieben sind, entdecken. Gleich am Morgen haben wir den alten Zöllnerpfad benützt, der uns neben imposanten Klippen zum Naturschutzgebiet von Ploumanac’h gebracht hat (”Plou” bedeutet die Pfarre und ”manac’h” der Mönch). Hier konnten wir uns endlich die farbige Struktur der bizzaren, dicken Fells näher ansehen. Dieses Gebiet wurde im 19. Jahrhundert von englischen Handelstreibenden und Reichen aus Paris bevorzugt, die hier prächtige Ferienhäuser errichtet und ihre Freizeit genossen haben. Man kann hier auch das Chateau Costaérès finden, wo der polnische Schriftsteller Henryk Sienkiewicz weltbekannte Sagen aus dem alten Rom geschrieben hat. Leider ist dieses Schloss in Privatbesitz eines deutschen Komikers, deswegen kann man dort nicht hingehen. 

Chodník colníkov a prvé skalné útvary v rannom opare / Der Zöllnerpfad und die ersten dicken Felsbrocken im Morgendunst.

Niektoré skaly majú romantické a iné zas komické pomenovania / Einige Steine haben märchenhafte und andere komische Namen.

Pri veterných búrkach dosahujú vlny výšku až 10 metrov, vďaka ktorým sa tu vytvorili tieto unikátne skalné útvary / Bei Gewittern sind die Wellen manchmal bis zu 10 Meter hoch, wodurch diese Steine so bizarre Formen haben. 

So stúpajúcim slnkom sú skaly čoraz farebnejšie a kontrastnejšie / Wenn die Sonne steigt, sind die Steine noch farbiger.

Výstražný maják na pobreží Ploumanach / Phare de Ploumanac’h – der Leuchtturm am Strand bei Ploumanac’h.

Rozlúčka s divokým bretónskym pobrežím Côte de Granit Rose / Ein letzter Eindruck der Côte de Granit Rose.


TIPY NA ZÁVER

– Severné pobrežia v Bretónsku navštevujú turisti najviac od marca do októbra. My sme boli na konci mája a mali sme síce krásne slnečné počasie, ale za to ešte chladné a veterné. Čas sa tu neposúva o hodinu ako vo Veľkej Británii, preto je tu ešte o 10 večer svetlo.

– Ubytovaní sme boli v známom letovisku Perros-Guirec, odkiaľ sme sa vydali na známy Chodník colníkov.

– Určite tu ochutnajte rybaciu polievku, morské rybky a nezabudnite na dezert – bretónske plnené palacinky Galettes.

– Čím dlhšie ste v Bretónsku na jednom mieste, tým viac tu objavíte 🙂

Tipps zum Schluss:

– Der Küstenabschnitt der nördlichen Bretagne zwischen Paimpol und Trébeurden ist von März bis Oktober wegen der bizarren Felsformationen aus rötlichem Granit von Touristen überlaufen. Wir waren im Mai dort, dann ist das Wetter zwar sonnig, aber trotzdem sehr windig und kalt, war. Es gibt dort keine Zeitverschiebung wie in Großbritannien, deshalb ist es bis um 10 Uhr abends hell. 

– Wir hatten unsere Unterkunft in Perros-Guirec, ein gutes Ausgangspunkt  für Wanderungen entlang des Zöllnerpfades.

– Ihr solltet hier unbedingt die typische Fischsuppe und Meeresfrüchte kosten. Bitte,  vergesst nicht leckere Galettes zum Nachtisch zu bestellen!

– Es gilt eine Regel: Je länger ihr in der Bretagne bleibt, desto mehr heimliche Orte entdeckt ihr hier.  

Luc x

Pláž v letovisku Perros-Guirec, kde sme boli ubytovaní / Der Strand im Ferienort Perros-Guirec, wo wir unsere Unterkunft hatten.

Raňajky s výhľadom na Atlantický oceán / Frühstuck mit Ausblick zum Atlantik.

Rybacia polievka na večeru. Komu rybky nechutia, určite si tu pochutná na kvalitnom steaku / Die Fischsuppe zum Abendessen. Austatt der Suppe kann man auch ein geschmackvolles Rindersteak ausprobieren.

Čarovný Dinan – stredoveké mesto umenia a histórie /SK-DE/

Krajšie stredoveké mesto ako Dinan som ešte nevidela. Keď čítam nejaký článok o Francúzsku alebo pozerám francúzsky film, vynoria sa mi spomienky práve na jeho kamenné a hrázdené domčeky s farebnými kvetináčmi na parapetách, dláždené uličky, malé umelecké galérie a remeselné obchody. Dinan nie je len o múzeách, hradoch a pamiatkach… Toto mesto ako jedno z mála uniklo bombám druhej svetovej vojny, vďaka čomu sa jeho centrum a hradby od stredoveku takmer vôbec nezmenili.

Zauberfaftes Dinan – mittelalterliche Stadt der Kunst und Geschichte

In meinem ganzen Leben habe ich noch nie so eine schöne, kleine Stadt wie Dinan gesehen. Wenn ich einen Artikel über Frankreich lese oder einen französischen Film anschaue, erinnere ich mich sofort an die Stein- und Fachwerkhäuser mit bunten Blumenkästen auf den Fensterbalken, an die gepflasterten Gassen, die kleinen Kunstgalerien und Handwerkshäuser von Dinan. Diese Stadt wird von Museen, Burgen und Sehenswürdigkeiten geprägt, und als eine der wenigen Städte wurde sie während des Zweiten Weltkriegs nicht von Bomben zerstört. Aus diesem Grund sind das mittelalterliche Zentrum und die Stadtmauer im ursprünglichen Zustand geblieben. Einfach gesagt, Dinan ist das Paradies für alle Architektur- und Geschichtsliebhaber.

DINAN – MESTO UMENIA, KULTÚRY A HISTÓRIE

Obyvatelia Bretónska sú veľmi pyšní na svoju kultúru, tradície a keltský jazyk – bretónčinu. V Dinane si napríklad v hudobných obchodoch zakúpite väčšinou len keltskú hudbu, ktorá bola vo Francúzsku až do 80-tych rokov 20. storočia zakázaná. Dokonca aj dieťa, ktoré bolo pokrstené keltským menom, mohlo v minulosti stratiť francúzske občianstvo.  Nepriateľstvo medzi Bretónskom a Francúzskom začalo už v dávnom 15. storočí, kedy sa bretónska vojvodkyňa Anna musela vydať za francúzskeho kráľa a divoké Bretónsko bolo donútené stať sa súčasťou Francúzska. Najmä v 19. a 20. storočí v snahe vybudovať národnú kultúru, boli menšinové jazyky vykoreňované. V súčasnosti francúzska vláda bretónčinu ako jediný žijúci keltský jazyk stále neuznáva. Vďaka mobilizácii ľudí, ktorí bojujú za jeho záchranu, bola však už v 70-tych rokoch na niektorých školách povolená dvojjazyčná výučba a dnes v bretónčine vysielajú aj niektoré rozhlasové a televízne stanice.

DINAN – DIE STADT DER KUNST, KULTUR UND GESCHICHTE

Ich würde gerne auf eine wesentliche und typische Eigenschaft der Bretonen verweisen. Sie sind wirklich stolz auf ihre Kultur, die Traditionen und die keltische Sprache – das Bretonische. Man kann beispielsweise überall keltische Musik in den Geschäften kaufen, die bis Anfang der 1980-er im Frankreich verboten war. In der Vergangenheit konnte z.B. jedes Kind, das auf einen keltischen Namen getauft wurde, die franzözische Staatsbürgerschaft verlieren. Diese Feindschaft zwischen der Bretagne und Frankreich hat im fernen 15. Jahrhundert angefangen, als die bretonische Herzogin Anne den franzözischen König heiraten musste. Seit dieser Zeit ist die wilde Bretagne ein Teil von Frankreich. Mit der Bestrebung, eine einheitliche, nationale Kultur in Frankreich zu bilden, wurden die Minderheitensprachen im 19.- 20. Jahrhundert unter Druck gesetzt. Es ist außergewöhnlich, dass die französische Regierung das Bretonische bis heute  nicht anerkennt. Dank den Menschen, die sich aktiv mobilisieren und für die Rettung der Sprache kämpfen, wurde z. B. die Einführung eines zweisprachigen Unterrichts in einigen Schulen möglich. Zudem senden mehrere Radio- und Fernsehstationen in bretonischer Sprache. 

Vedeli ste, že typický obyvateľ Bretónska má ryšavé vlasy a pehy? Určite áno, spomeňte si napríklad na Asterixa a Obelixa 🙂 Mimochodom aj táto komická séria bola preložená do bretónčiny.

Habt ihr gewusst, dass ein/e typische/r Bewohner/in der Bretagne rotes Haar und Sommersprossen hat? Sicher erinnert ihr euch an die erfolgreichste französische Comicserie Asterix und Obelix. Nur so nebenbei, dieses Comic gibt es auch in bretonischer Übersetzung.

img_2142dinan16

V uličkách Dinanu, ktoré patrí k najzachovalejším mestám vo Francúzsku. In den engen Gassen von Dinan, die zu den besterhaltensten Städten von Frankreich gehört.

HRADBY

Je veľmi zaujímavé, až kuriózne, že Dinan nie je typická ,,riverside” osada ležiaca v údolí alebo na samotnom vrcholku kopca, ale väčšina mesta doslova visí na svahu nad riekou Rance. Celé jeho centrum chránia stredoveké múry a hradby, po ktorých sa môžete dookola prechádzať (hradby sú dlhé 2684 metrov). Najkrajší pohľad na spletité kamenné uličky, strechy domčekov, kostoly a záhrady sa vám naskytne z hradieb nad ulicou rue du Jerzual. Počas jarných a letných mesiacov zažijete v uliciach doslova výbuch kvetinových farieb.

DIE STADTMAUERN

Es ist bemerkenswert und ein bisschen verwunderlich, dass Dinan nicht an einem Fluss oder auf einem Berg liegt. Der Großteil der Stadt hängt buchstäblich auf dem Hügel über dem Fluss Rance. Das Zentrum schützen befestigte mittelalterliche Mauern, auf denen ihr den ganzen Tag spazieren gehen könnt. Der schönste Blick auf die verwinkelte Gassen, Hausdächer, Kirchen und Gärten bietet sich von den Stadtmauern über der Rue du Jerzual und während des Frühlings und Sommers könnt ihr in den Strassen im wahrsten Sinne des Wortes einen Farbenrausch an buntem Blumendekor erleben. 

img_2283dinan03

Výhľad z opevnených hradieb.Der Blick von den Stadtmauern.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pod týmito kamennými múrmi sa nachádza známa ulička rue du Jerzual.Unter diesen Steinmauern befindet sich die Rue du Jerzual

PRÍSTAV

Keďže rieky boli v stredoveku dôležitými obchodnými cestami a obyvatelia mestečka Dinan nechceli byť odrezaní od okolitého sveta, potrebovali vybudovať v údolí popri rieke aj prístav. Aj dnes ho stále lemujú zachovalé rybárske domčeky a loďky. Môžete si tu oddýchnuť, dobre sa najesť v jednej z reštaurácií, ochutnať jablčný cíder a galettes/crêpes (palacinky), zapožičať si lodičky alebo kajak a objavovať ďalej malebné údolie pozdĺž rieky Rance.

DER HAFEN

Wie ihr wisst, waren die Flüsse im Mittelalter wichtige Handelswege. Um eine gute Verbindung zur Außenwelt zu haben, mussten die Einwohner von Dinan am Fluss einen Hafen errichten. Heutzutage säumen guterhaltene Fischhäuser und Boote diesen Hafen. Hier könnt ihr euch Ruhe gönnen, in einem Restaurant dinieren, Apfelmost und Galettes oder Crêpes (Palatschinken) kosten, ein kleines Boot mieten und das reizvolle Tal entlang des Flusses Rance entdecken. 

img_2244dinan12

Výhľad z hradieb na prístav a údolie rieky Rance.

RUE DU JERZUAL A CENTRUM

Rue du Jerzual je strmá dlhá kamenná ulica, ktorá spája prístav s centrom mesta. Niektoré hrázdené domčeky boli postavené v dávnom 13. storočí a teraz sa v nich nachádzajú malé umelecké galérie, remeselné obchody, pekárne a reštaurácie. Ak ste milovníkom/čkou stredovekej architektúry, z tejto ulice sa vám bude veľmi ťažko odchádzať!

V bludisku spletitých uličiek tu môžete okrem iného navštíviť nielen baziliku Saint Saveur s bohatou históriou, za ktorou sa nachádza krásna anglická záhrada, ale aj historické múzeum v hrade, kaplnku Sv. Kataríny a kostol Saint Malo. Ďalšie stredoveké domčeky z 15.-17. storočia sú na námestiach Place des Merciers, Place des Cordeliers a na ulici rue L‘Apport, naproti ktorej je ďalšia známa tzv. ,,smädná ulica”, v ktorej nájdete 9 barov a reštaurácii.

Oplatí sa vystúpiť aj na vrchol stredovekej vežičky – Tour de l’Horloge, z ktorej je za dobrej viditeľnosti vidieť Mont-Saint-Michel. Aby toho nebolo málo, každý štvrtok ráno sa konajú na námestí Place du Guesclin  miestne trhy.

VON DER RUE DU JERZUAL INS ZENTRUM

Die Rue du Jerzual ist eine lange Steingasse, die den Hafen mit dem Zentrum verbindet. Einige Fachwerkhäuser wurden im 13. Jahrhundert errichtet und jetzt bieten sie Platz für  Kunstgalerien, Bäckereien, Handwerks- und Gasthäuser. Wenn ihr mittelalterliche Baukunst mögt, wird es euch schwer fallen, diese pittoreske Gasse zu verlassen. 

Während eures Aufenthaltes in Dinan könnt ihr in einem wahren Irrgarten von Gässchen nicht nur die Basilika Saint-Sauveur mit einem wunderschönen mittelalterlichen Altar besuchen, sondern auch den englischen Garten, das historische Museum in der Burg, die Kapelle der heiligen Katarina und die Kirche Saint Malo besichtigen. Mittelalterliche Häuser stehen ebenso an der Place des Merciers, des Cordeliers und in der Rue L’Apport. Gleich gegenüber befindet sich die sogenannte ,,durstige Gasse”, in der ihr 9 Lokale finden könnt.

Ich empfehle euch auch den Aufstieg auf die Tour de l’Horloge, von wo ihr bei schönem Wetter das Kloster Mont-Saint-Michel sehen könnt. Wenn das alles noch nicht reicht, könnt ihr jeden Donnerstag am Bauernmarkt lokale Produkte kaufen. 

img_2320dinan05

Rue du Jerzual so stredovekými kamennými a hrázdenými domčekmi. Rue du Jerzual und mittelalterliche Stein- und Fachwerkhäuser

img_2313dinan04

Rue du Jerzual a v pozadí časť opevnených hradieb.

img_2201dinan02

img_2194dinan15

Momentka z jednej z ulíc Dinanu. Eine Momentaufnahme einer Gasse von Dinan.

img_2217dinan07

Nahliadli sme z ulice do jedného otvoreného nádvoria. Blick in einen privaten Innenhof.

img_2232dinan11

Kaplnka Sv. Kataríny z anglickej záhrady. Die Kapelle der heiligen Katarina englischen Garten aus gesehen.

img_2228dinan10

Bazilika Saint Saveur. Die Basilika SaintSauveur.

img_2209dinan08

Stredoveká veža Tour de l’Horloge, z ktorej je za dobrej viditeľnosti vidieť opátstvo Mont-Saint-Michel. Tour de l’Horloge, von wo man das Kloster Mont-Saint-Michel sehen kann

img_2324dinan14

V obchode s potravinami. In einem Geschäft.

img_2325dinan13

TIPY NA ZÁVER

– Pred návštevou Dinanu si môžete stiahnuť elektronický turistický plán mesta s vyznačenými pamiatkami. Ak vám nevyhovuje elektronická forma, v turistickej informačnej kancelárii dostanete plán v papierovej forme.

– Ak sa rozhodnete stráviť v Dinane dlhšie ako jeden deň, odporúčam preskúmať na loďke aj malebné údolie rieky Rance. Na oficiálne stránke mesta Dinan nájdete spolu s mapkou zaujímavé tipy nielen na pamiatky pozdĺž rieky, ale aj na menšie výlety do prírody.

Tipps zum Schluss

– Ihr könnt bei eurem Besuch die elektronische Karte der Stadt mit gekennzeichneten Sehenswürdigkeiten herunterladen oder euch in der Information direkt einen Stadtplan mitnehmen.

– Wenn ihr euch entscheidet mehr als einen Tag in Dinan zu verbringen, empfehle ich euch ein kleines Boot zu mieten und das malerische Tal des Flusses Rance zu entdecken. Auf der offiziellen Website der Stadt Dinan ist eine Karte mit Sehenswürdigkeiten und Tipps für kleine Ausflüge entlang der Rance abrufbar. 

Luc x

dinan_tal_rance

Plavba na loďke pozdĺž rieky Rance, Zdroj: Tourisme Dinan. Die Bootsfahrt entlang des Flusses Rance, Quelle: Tourismus Dinan.

lehon

Kláštor St-Magloire, Léhon, Zdroj: Tourisme Dinan. Kloster St-Magloire Léhon, Quelle: Tourismus Dinan.

Nádherný interiér módnej blogerky

Na módny blog Gal Meets Glam som natrafila náhodou pri písaní článku o francúzskom zámku Chenonceau, kde ma mimoriadne oslovili fotografie Julie Hengel a jej manžela Thomasa. Táto šarmantná dáma má skutočne vkusný, až graciózny štýl s dôrazom na detail. Ak vo svojom šatníku uprednostňujete eleganciu, určite by tento blog nemal chýbať medzi vašimi obľúbenými inšpiratívnymi stránkami. Poďme sa však pozrieť do niektorých izieb ich krásneho luxusného domu 🙂

Spálňa, hosťovská izba a jedáleň

gmg_inspiracia2

gmg_inspiracia3

gmg_inspiracia5

gmg_inspiracia1

gmg_inspiracia9

gmg_inspiracia11

gmg_inspiracia12

gmg_inspiracia15

gmg_inspiracia10

gmg_inspiracia13

gmg_inspiracia7

gmg_inspiracia6

gmg_inspiracia8

Škoda, že sa Julia nepodelila o viac detailov… Ak sa vám Juliin štýl páči, môžete jej módne inšpirácie sledovať na Instagrame: @juliahengel alebo na Facebooku: GalMeetsGlam. PS: Toto nie je reklama na jej blog, ale len moje odporučenie pre tých, čo majú radi eleganciu 😉

Luc x

Zdroj: Gal Meets Glam

Deko detaily z nášho bytu – Lampy v interiéri

Milí priatelia, na blogu som vytvorila novú kategóriu, do ktorej budem postupne pridávať deko momentky aj z nášho bytu. Ide v poradí o naše tretie spoločné bývanie, ktoré zariaďujeme a tentokrát sme sa rozhodli pre škandinávsky štýl. Keďže jednoduchosť a elegancia sú u mňa na prvom mieste, v interiéri určite nebudú chýbať vkusné dekoračné doplnky. Pri zariaďovaní samozrejme myslím na to, aby sa doma cítil príjemne aj môj manžel, preto u nás žiadne srdiečka či sošky nenájdete 🙂 Obaja milujeme prírodu, takže bývanie nám budú skôr zútuľňovať rastliny a kytice kvetov…

Lampy boli zatiaľ mojou najväčšou dilemou. Teda konkrétne tie v obývačke. Túžila som po benátskom lustri, nakoniec som však zvolila okrúhly z hrubšieho skla, ktorý má veľké žiarovky so zaujímavými dizajnovými vláknami a prepúšťa viac svetla. Nakoľko chcem umeleckými obrazmi a plagátmi zvýrazniť steny, obávala som sa, že by veľký krištáľový luster pôsobil moc rušivo. Jeden z obrazov dám do strieborného barokového rámu, aby harmonicky ladil práve so stojacou čiernou lampou.

14_1

4

5

6

11

12

Pre dizajnové svietidlo v spálni od dánskej značky Vita copenhagen som bola rozhodnutá už dávno. Jemné pierka na jeho tienidle pôsobia veľmi ukľudňujúco a po zasvietení až čarovne. Inú visiacu lampu som si v spálni jednoducho ani nevedela predstaviť.

10

7_1

Do spálne časom pribudne ešte jedna lampa, a to na stolíku pri posteli, ktorá už nebude takým jemným doplnkom ako táto.

9

Teším sa na umelecké obrazy a plagáty, ktoré sú už na ceste. Jeden už doma mám, ale o ňom nabudúce 🙂

Luc x

Sledujte na Instagrame @lucka_coucou momentky nielen z nášho bývania, ale aj z mnohých kultúrnych a turistických výletov.

Svietidlá som zakúpila v jednom z mojich obľúbených obchodov: impressionen.de

Úchvatný škandinávsky interiér s čiernymi stenami

Pri zariaďovaní sa držím jedného nepísaného pravidla: Všetky steny by mali ostať biele! Ale pri tomto škandinavskom apartmáne mi hlavou prechádzajú nebezpečné myšlienky 🙂 Biela priestor opticky zväčšuje a rozjasňuje. Čierna naopak, priestor zmenšuje a pri zlom výbere doplnkov môže zariadený interiér pôsobiť pochmúrne a chaoticky. Tento 1,5 izbový byt s obytnou plochou len 37 m2, čiernymi stenami a elegantnými doplnkami je však absolútnou výnimkou!

Interier_Entrance_2

V tmavej spálni ma obzvlášť zaujalo zrkadlo v zlatom barokovom ráme a elegantná  lampa stojaca pri posteli s ľanovým posteľným prádlom.

Interier-Entrance_4

Monstera je vďačnou izbovou rastlinou. Mám ju doma a poviem vám, je to nezmar 🙂

Interier_Entrance_5

Plagáty a obrazy od švédskej spoločnosti Desenio obdivujem už dlhšie obdobie. Keď som sa konečne rozhodla kúpiť niekoľko ich plagátov, zistila som, že doručujú len do škandinávskych krajín, Nemecka, Veľkej Británie a Holandska. PS: Na ich stránke desenio.com sú zaujímavé inšpirácie na umiestnenie obrazov, tak sa môžeme aspoň inšpirovať.

Inetrier_Entrance_6

Interier_Entrance_6

Interier_Entrance_8

Medené alebo zlaté kuchynské doplnky sa používajú už niekoľko stáročí. Môžete si to všimnúť najmä v kuchyniach palácov, kaštieľov či zámkov. Dokonca aj v rodinnom sídle maliara Clauda Moneta boli na celej jednej stene v kuchyni zavesené medené panvice, hrnce a naberačky.

Interier_Entrance_10

Interier_Entrance_11

Interier_Entrance_12

Pamätáte si na biele štvorcové obkladačky v kúpeľni? Moji rodičia ešte stále také v kúpeľni majú 🙂

Interier_Entrance_13

Ako sa vám páčia tmavé steny v tomto byte? Ste aj vy zástancom bielych stien, alebo uprednostňujete hravé farebné či tmavé izby?

Luc x

Zdroj: Entrance Makleri