Najnovšie príspevky

Čo vidieť v Írsku za 8 dní? Dingle Peninsula

Tento článok začnem dvoma slovami. Fungi Boom. Čo to presne znamená? Kedysi dávno, pred viac ako tridsiatimi rokmi, začal rybárov v zátoke pri mestečku Dingle z ničoho nič sprevádzať každý deň pri love jeden delfín. A nie hocaký. Čítať viac

Čo vidieť v Írsku za 8 dní? Blarney Castle, Cork, Cobh & Kinsale

V južnom regióne County Cork sa po stáročia odohrávali významné udalosti v dejinách Írska. Boje a povstania za práva, nezávislosť i slobodu. Tragické i víťazné. Čítať viac

Víkend v rakúskych Alpách: Schladming – Dachstein

V júli sme sa opäť spontánne rozhodli ísť na víkend do Álp. Najskôr sme nevedeli, ktorú oblasť chceme navštíviť, keďže sa na našej komode pod mapou Európy záhadne nazbieralo Čítať viac

Potulky po Južnom Francúzsku – Abrivados a provensálske býčie zápasy v Alpilles

Región Alpilles (Malé Alpy) v Provensálsku je jedným z tých, ktoré sa zaručene oplatí vidieť. Svoje stopy tu zanechali Rimania, stredovek tu nebol až taký temný ako v iných častiach krajiny a takmer v každej dedine nechýbajú románske kostoly a kaplnky. Vedeli sme, že nás tu budú čakať obrovské olivové sady, ale to, že popri cestách budú dlhé platanové aleje, ma milo prekvapilo. V niektorých úsekoch nemali konca. Už viem, prečo si tento kraj zamiloval samotný Vincent Van Gogh. Čítať viac

Potulky po južnom Francúzsku – Gassin a Grimaud

Na ceste do Alpilles, do kraja, v ktorom istý čas býval aj Vincent Van Gogh, vedie z Nice takmer 4-hodinová cesta po diaľnici neďaleko Azúrového pobrežia. Keďže sme už v tejto oblasti pred niekoľkými rokmi boli, vynechali sme už videné miesta ako napríklad Saint-Tropez, Cannes, Antibes, Grasse, Aix-en-Provence, či Avignone a známy most Rimanov Pont du Gard. Tentokrát sme sa sústredili viac na dedinky a miesta, ktoré sme ešte nevideli a majú zaujímavé pamiatky a históriu.

Hneď v prvý deň nášho roadtripu sme ešte narýchlo odbočili z diaľnice k pobrežiu, k dvom milým dedinkám Gassin a Grimaud. Na ich obhliadku sme mali len pár hodín, keďže sme do 19.00 mali prísť k nášmu prvému ubytovaniu vo Fontvieille neďaleko Arles. Ak sa budete niekedy nachádzať pri Saint-Tropez alebo pôjdete okolo, určite sa v nich zastavte. Sú malé, kamenné a plné farebných kvetov. Jednoducho typicky provensálske.

MALEBNÁ DEDINKA GASSIN PRI SAINT-TROPEZ

Ako inak, aj táto malá obec sa nachádza v zozname najkrajších dedín Francúzska “Les plus beaux villages de France“, ktorý sa stal našim hlavným vodítkom pri plánovaní ciest do krajiny galského kohúta. Gassin leží na vrcholku jedného z kopcov pohoria Maures a sú z nej panoramatické výhľady na okolité lesy a zátoky. Vďaka svojej polohe bola obývaná už v neolite, v dávnej mladšej dobe kamennej, v stredoveku ju okupovali Saracéni a v 16. stor. ju dokonca považovali za mesto. Po tom, čo k nej v 19. stor. vybudovali železničku, stala sa prístupnejšou a lákavejšou pre turistov. Ja som sa tešila hlavne na úzke kamenné uličky s kvetinovou výzdobou, stredoveký kostol so sochou Madony a zvyšky stredovekej veže. Do dedinky sme prišli v čase obednej siesty, takže bol kostol samozrejme zatvorený a ulice ľudoprázdne. Doslova očarená som bola najmä z tunajších reštaurácií s terasami a ich výhľadmi. Sen.

Radnica v Gassin.

GRIMAUD

Z Gassin sme sa za necelých 20 minút dostali do ďalšej dediny Grimaud, ktorej dominantou sú zrúcaniny bývalého zámku. Cesta medzi nimi bola predzvesťou trasy, ktorá nás čakala neskôr. Úzka vozovka, prudké zákruty a šialene krásne výhľady do dolín pohoria Maures. Ďalšia oblasť, ktorú som podcenila pri plánovaní. Najmä časť “Plain des Maures” bola posiata obrovskými píniami (borovica píniová), pomedzi ktoré viedli turistické chodníky.

Grimaud je od dediny Gassin rozlohou väčšia, oveľa viac pokrytá zeleňou a farebnými kvetmi. Magnet pre ženy. Veľké a neplatené parkovisko sme našli neďaleko cintorína s veterným mlynom St. Roch, odkiaľ sme po schodoch vystúpili k zrúcanine s výhľadmi. Po zostúpení k samotnému centru dediny sme sa veľmi rýchlo stratili v spleti kamenných uličiek, cez ktoré sme sa nakoniec dostali ku všetkým trom kaplnkám a románskemu kostolu St. Michael, jednej z najkrajších stredovekých sakrálnych stavieb v okolí.

K zrúcaninám hradu Grimaud.

Románsky kostol St. Michael.

Mlyn St. Roch.


TIPY NA ZÁVER

– K dedine Grimaud patrí aj pekná zátoka s pieskovou plážou.

– V prírodnej rezervácii Plain des Maures sa nachádza niekoľko turistických chodníkov, ktoré vedú pod vysokými korunami pínií k jazeru Lac des Escarcets.

Vaša Luc x

Tie najkrajšie mestá a dedinky v Alsasku: Časť 5. – Munster a Eguisheim

Na vínnej ceste južne od Colmaru sa nachádza ďalšia malebná dedinka Eguisheim, ktorá rovnako ako Hunawihr, Riquewihr, či Yvoire patrí nielen k najkrajším francúzskym obciam les-plus-beaux-villages-de-france.org, ale dokonca aj k najobľúbenejším miestam Francúzov. Okrem návštevy Eguisheimu sme si na tento deň s Greeterkou Elisabeth dohodli aj obhliadku jej rodného mestečka Munster, ktoré je známe syrmi, bocianmi a jednou z najznámejších textilných fabrík Francúzska. Eguisheim a Munster boli našou zastávkou na ceste z Colmaru do Mulhousu, do mesta s jednými z najkrajších a najzážitkovejších múzeí na svete.

EGUISHEIM

Ak sa raz budete prechádzať v Eguisheime, tak sa budete doslova točiť ako keby v jednom kruhu, pričom sa vôbec nemusíte báť, že by ste v ňom zablúdili. Dedinka bola totiž vybudovaná do troch koncentrických kruhov okolo jedného spoločného stredu, 8-uhlového hradu. Mimo nich je táto obec celkom obyčajná, s novopostavenými domami a tichými príjazdovými ulicami. Akonáhle však prejdete do historickej zóny, ocitnete sa v rozprávkovom svete.

Bývalý holubník a kurín.

Turistickým magnetom v Eguisheime je holubník a kurín, bývalá poľnohospodárska budova, v ktorej chovali sliepky a holuby. Áno, dobre čítate, vo Francúzsku môže byť aj kurín a holubník jedným z najobľúbenejších fotomotívov. Celá okružná prechádzka po dláždených úzkych uličkách Rue de Rempart a Rue du Allmend nám trvala takmer hodinu. Bez pomalého obzerania všetkých tých za sebou “pozliepaných” farebných hrázdených domov s ich bohatou kvetinovou výzdobou na predných fasadách, balkónoch a vstupných dverách to v tejto malej dedine jednoducho ani nejde.

Bociany s hniezdami nechýbali samozrejme ani na historických budovách na námestí Place du Château.

V strede tohto kruhu je námestie “Place du Château”, ktoré sa pýši veľkou studňou so sochou pápeža Lea IX., ktorá bola vyhotovená v polovici 19. storočia a vďaka svojmu objemu 80.000 litrov patrí k najväčším studniam v Alsasku. Za ňou sa nachádzajú 8-uhlové múry z 13. storočia s neorománskou kaplnkou Saint Leo a historickou budovou, ktorá bola kedysi sídlom tunajších grófov. Milovníci sakrálnej architektúry by nemali obísť ani kostol St-Pierre-et-St-Paul s gotickou vežou a románskym portálom, ktorý je vzdialený len pár metrov od hlavného námestia.

Hlavné námestie s najväčšou studňou v Alsasku.

V ulici Rue du Rempart.

V ulici Rue du Rempart.

Typický obchod so strigami v Alsasku.

V Eguisheime bolo v porovnaní s dedinkami severne od Colmaru prekvapivo málo turistov.

MUNSTER 

Ďalej na juhozápad od Colmaru sme navštívili ešte jednu väčšiu obec Munster, ktorú sme pôvodne vôbec nemali na našom zozname a na poslednú chvíľu sme ju uprednostnili pred ďalšími plánovanými dedinami – Thann a Guebwiller. Prečo? Pár dní pred príchodom do Alsaska totiž reagovala na našu žiadosť spoznať niektoré z tunajších miest očami domácich greeterka Elisabeth (Lili) z dobrovoľníckej organizácie Greeters Vallée de Munster. PS: Pri vyhľadávaní informácií si obec Munster nepomýlte s nemeckým mestom Münster.

Ruiny bývalého kláštora a hniezda bocianov na okolitých budovách.

V dávnom 7. storočí postavili na sútoku riek Fecht a Malý Fecht mnísi z Írska kláštor “Monasterium ad Confluente” (preklad – Kláštor na sútoku). Síce z neho ostali už len ruiny, ale za to mestečku zanechali mnísi malý poklad – recept na chutný munsterský syr, ktorý sa tu nielen vyrába, ale aj široko-ďaleko predáva. Pri ňom sme sa stretli aj s Lili, ktorá nám o ňom čo-to porozprávala a po chvíľke zaviedla k neďalekému protestantskému kostolu. Počas cesty nás upozornila na početné obrovské hniezda bocianov, pod ktorými sú na uliciach na niektorých miestach výstražné tabule so zákazom priblíženia sa k budove. Také jedno hniezdo môže vážiť údajne až neuveriteľných 500kg a pri páde len jednej jeho časti by to už asi nikto nerozchodil. Zaujímavou informáciou je, že v 19. storočí bolo v Alsasku napočítaných viac ako 2000 párov bocianov, v roku 1948 ešte 173 párov a v roku 1974 už len 9 párov. Znižovanie ich počtu malo na svedomí ničenie ich prirodzeného biotopu (mokrastov a bažín), v ktorom nachádzali potravu, k čomu došlo intoxikáciou z pesticídov a posýpacích prostriedkov proti hmyzu. Ich úbytok zapríčinili aj smrteľné kolízie s elektrickými vedeniami a lov na vtáky. Aj vďaka dobrovoľníckym organizáciam, akou je napríklad Park bocianov v Hunawihr, si začali bociany v Alsasku opäť stavať svoje hniezda.

S greeterkou Lili, ktorá nás previedla svojim rodným mestom. V Munsteri sa nachádzajú 2 kostoly – jeden protestantský a jeden katolícky.

Známe munsterské syry. Zdroj: Parc Naturel Régional des Ballons des Voges.

Na hlavnom námestí “Place du Marché”.

Centrom mesta je námestie “Place du Marché” s renesančnou radnicou, studničkou so sochou leva zo 16. stor. a s protestanstkým i katolíckym kostolom. Tu nám začala Lili rozprávať o bohatej rodine Hartmannovcov, ktorá tu založila textilnú fabriku. Tvrdila, že pod celým mestom je sieť riečnych kanálov a práve na niektorých z nich vybudovali Hartmannovci svoje výrobné haly. Silný tok kanálov totiž poháňal obrovské mlyny a stroje na látky. Kedysi sa aj pokúšali zistiť presný počet týchto kanálov a to nalievaním farieb do horných tokov, avšak nie všetky farebné škvrny sa objavili na ich opačnej strane. Niektoré kanály sa preto pravdepodobne strácajú niekde pod domami. V samotnom Munsteri už v súčasnosti nenájdete veľa zachovalých historických budov, nakoľko bolo kvôli priemyselnej fabrike terčom útokov počas 1. a aj 2. svetovej vojny. Lili nám ukázala aj jednu dlaždičku na jednej z ciest v centre, ktorá pripomína miesto pádu prvej bomby v Munsteri.

Námestie Place du Marché so studňou a sochou leva. V pozadí veža katolíckeho kostola.

Moderný orloj v katolíckom kostole.

Veža protestantského kostola.

Jedny z mála zachovalých starších budov.

Munster bolo v 19. a 20. storočí významnou priemyselnou zónou, kvôli čomu sa stalo terčom útokov v 1. a 2. svetovej vojne.

Dom hudby – v lete sa v ňom konajú hudobné vystúpenia.

V bývalých záhradách zničeného zámku bohatej rodiny Hartmannovcov. Lili spomínala, že sa pod týmto stromom často hrávala so svojou sestrou. Potajomky. Donedávna bol do celého areálu zámku vstup prísne zakázaný.


TIPY NA ZÁVER

– Mestečko Munster je obklopené lesmi a horami pohoria Vogesen s množstvom turistických chodníčkov s výhliadkami na alsaské údolia. Táto oblasť je súčasťou Národného parku “Parc Naturel Régional des Ballons des Voges”, ktorý zasahuje do 3 regiónov: Alsaska, Franche-Comté (Burgundska) a Lotrinska.

– Medzi odporúčanými trasami patrí výstup na Hohneck z Col de la Schlucht, počas ktorého môžete stretnúť aj kamzíkov. Jeho presný popis s fotkami od turistov nájdete tu. Lákavý je aj výstup na Le Grand Ballon od jazera La du Ballon. Popis trasy tu.

Route des Crêtes je takmer 60 km dlhý úsek po hrebeňoch kopcov pohoria Vogesen od Col du Bonhomme až po Vieil Armand, ktorý vybudovala francúzska armáda počas 1. svetovej vojny a v súčasnosti patrí k tým  najkrajším panoramatickým trasám Európy. Informácie k Route des Crêtes nájdete na stránke routes-alsace.com

– Ak by ste zatúžili spoznať tento región ešte viac, na oficiálnej stránke Valley of Munster nájdete mnohé ďalšie zaujímavé miesta.

– Aj v Eguisheime sú ďalšie tematické lesné chodníky, ktoré sú počas ranných hmiel čarovne mystické a rovnako, ako aj k iným alsaským turistickým chodníkom, vznikli aj k týmto viaceré legendy a balady. Tie najzaujímavejšie z celého Alsaska sú napríklad spísané v jednej nemeckej knihe od vydavateľstva Bruckmann: Mystische Pfade, Elsass und Vogesen – 35 Wanderungen zu Geschichten und Traditionen.

Vaša Luc x

Tie najkrajšie mestá a dedinky v Alsasku: Časť 3. – Château du Haut-Koenigsbourg a Sélestat

Alsasko je región známy predovšetkým svojou vínnou cestou a malebnými dedinkami. Ďalšie poklady sa však ukrývajú aj v tajomných lesoch pohoria Vogézy (franc. Vosges a nem. Vogesen). Sú nimi stredoveké hrady a zrúcaniny, ktoré sa v 11. až 13. storočí stavali snáď na každom vhodnom skalnom výbežku. Časť z nich bola spustošená nielen v 17. storočí počas 30-ročnej vojny, ale aj cez Veľkú francúzsku revolúciu. Patria medzi ne napríklad Odilienberg, tri zrúcaniny hradov nad Ribeauvillé, Château du Frankenbourg, či jeden z najnavštevovanejších hradov Francúzska Château du Haut-Koenigsbourg. Takýchto historických pamiatok je v Alsasku samozrejme ešte viac. K tomu všetkému si tu prídu na svoje aj milovníci turistiky. Samotné vogézske kopce sa síce nepýšia masívnymi horami, ale cez ich husté lesy vedú viaceré chodníky, ku ktorým sa viažu mystické príbehy a ságy s čarodejnicami, vílami a inými rozprávkovými bytosťami. Na niektorých miestach natrafíte aj na bývalé obradné miesta Keltov, vodopády a výhliadkové plošiny.

Na tretí deň nášho roadripu po Alsasku sme sa rozhodli preskúmať lesné cestičky vedúce priamo ku stredovekému Château du Haut-Koenigsbourg a na konci dňa sme ešte stihli navštíviť väčšie mestečko Sélestat.

VÝSTUP CEZ ČAROVNÝ LES K CHÂTEAU DU HAUT-KOENIGSBOURG

K hradu Haut-Koenigsbourg sme sa mohli dostať priamo autom, ale keďže sme chceli lepšie spoznať tunajšie okolie, rozhodli sme sa k nemu vystúpiť pešo. Neľutujeme. Napriek tomu, že máme radi vysokohorskú turistiku, tak nás alsaské lesy nielen očarili, ale aj začarovali. Ak sa tu niekedy vrátime, tak len kvôli lesným rozprávkovým chodníkom. Počas tejto prechádzkovej turistiky sme sa hneď na začiatku zastavili pri Château de Kintzheim, v ktorom vo voliéroch chovajú orly, sokoly, myšiaky, sovy, africké supy a hadožrúty. Na stredovekej dvorane zámku sa dokonca môžete zúčastniť aj vtáčej prehliadky. Viac informácií nájdete na stránke: voleriedesaigles.com. Idúc ďalej po značenom chodníku sme sa dostali k parku opíc “Affenberg – Montagne des Singers”, do ktorého bolo ešte v roku 1969 premiestných stovky afrických makakov, konkrétne z marockého pohoria Atlas. Informácie k parku nájdete na stránke montagnedessinges.com.

Výstup po Borne Hexagonale k Haut-Koenigsbourg.

Keď sme po dvoch hodinách vystúpili z tichého lesa, ocitli sme sa rovno pred Château du Haut-Koenigsbourg. Kedže patrí k najnavštevovanejším francúzskym hradom, na prístupovej ceste sa tvorili dlhé zápchy áut a na dvorane to vyzeralo ako v najrušnejšej hodine na Václaváku. Jeho história siaha až do dávneho 12. storočia, kedy ho na takmer 800 metrov vysokej hore nechal údajne postaviť Friedrich II. Hohenstaufen, ktorého možno poznáte vďaka Zlatej bule sicílskej. Haut-Koenigsbourg je svedkom viac ako 900-ročnej búrlivej histórie európskych konfliktov medzi kráľmi, cisármi a vazalmi. Najviac ho zasiahla 30-ročná vojna, počas ktorej bol obliehaný celých 52 dní švédskymi vojskami. Po vojne ostali z hradu už len ruiny, ktoré stáročia patrili mestu Sélestat. Keďže sa na opravu hradu nikdy nenašli peniaze, rozhodli sa ho obyvatelia strategicky darovať cisárovi Wilhelmovi II. Ten ho síce nikdy nenavštívil, ale za to ho na začiatku 20. storočia nechal konečne zrekonštruovať.

Fascinujúce výhliadky z hradu Haut-Koenigsbourg.

V alsaských lesoch rastú tucty agátov bielych, ktorých kvety na konci mája intenzívne rozvoniavajú po celom okolí.

Zostup k dedinke Orschwiller.

Orschwiller.

Od Orschwiller do Kintzheimu cez viniče. V pozadí hrad Haut-Koenigsbourg.

Pohľad späť na dedinku Orschwiller na ceste do Kintzheimu.

Výhľad na Château de Kintzheim.

Info k trase: 1. Trasa začína na parkovisku Volerie des Aigles hneď za dedinou Kintzheim –> 2. Odtiaľ vedie približne 300-400 m lesný chodník č.19 ku Château de Kintzheim –> 3. Od zámku cez les pokračuje cesta ďalej po červeno-bielo-červenej značke až k Affenbergu (zoologickej záhrade s africkými makakmi) –> 4. Tu musíte prejsť pár metrov popri hlavnom parkovisku a napojiť sa na turistickú trasu Borne Hexagonale, ktorá vedie v blízkosti cesty D159 (lesný chodník sa s cestou 2x križuje) –>  5. Na konci chodníka sú schody, ktorými sa dostanete priamo pred Haut-Koenigsbourg –> 6. Cestu späť môžete zvoliť v smere k dedine Orschwiller, odkiaľ smeruje chodník cez viniče až do Kintzheimu.

Naša trasa. Zdroj: Mystische Pfade, Elsass und Vogesen – 35 Wanderungen zu Geschichten und Traditionen, Annette und Lars Freudenthal.

SÉLESTAT

Od Kintzheimu je to už do Sélestatu doslova na skok. Toto mesto sa vraj oplatí navštíviť utorky, kedy v centre na trhovisku vo farebných stánkoch predávajú domáci svoje výrobky, ovocie a zeleninu. My sme tu síce v utorok neboli, ale za to sme mali úplne iný zážitok. Cez dobrovoľnícku organizáciu Greeters-Selestat-Haut-Koenigsbourg sme si dohodli kultúrnu prechádzku so sprievodcom Ericom. Na nešťastie bolo mesto v čase našej návštevy celé rozkopané a niektoré pamiatky kvôli rekonštrukcii zatvorené. Vďaka Ericovi sme si však zo Sélestatu odniesli mnoho cenných a zaujímavých informácií o Alsasku a živote v ňom.

Ericovo najkrajšie miesto – ulička s najstaršími stredovekým domami.

Eric vyrastal kúsok za kostolom St. George, ktorý bol postavený v neskorogotickom štýle. Po Rue de l′Église sme sa od kostola dostali pred najvýznamnejšiu budovu Sélestatu, ktorá však bola celá skrytá pod lešením. Bibliothéque Humaniste je jeden z najcennejších francúzskych pokladov, v ktorej sa uchovávajú alsaské rukopisy od 7. storočia, písma z Karolovskej dynastie (Karolovci vládli vo Franskej ríši v rokoch 751-987) a stredoveké biblie s ozdobným písmom a knižnými maľbami. Jednými najčastejšími návštevníkmi tejto knižnice sú Američania. Nachádza sa tu totiž Cosmograhiae Introductio od Mathiasa Ringmanna, prvý výtlačok knihy, v ktorej sa po prvý krát spomenul názov Amerika. Okrem iného tu nájdete aj mnohé inkunábuly a tlačoviny z 15. a 16. storočia, maľby a sochy. V roku 2011 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych dedičstiev UNESCO. Hneď za ňou sa nachádza Maison du Pain, roztomilé múzeum chleba, v ktorom sme si samozrejme kúpili aj čerstvé francúzske bagety. Eric nás ďalej previedol tými najstaršími uličkami v meste, po miestach, kde sa hrával ako malý chlapec a ukázal nám budovy, ktoré ešte dodnes neprešli žiadnou rekonštrukciou. “Pozrite sa poriadne do tejto schátralej slepej uličky. Čo si myslíte, čím je taká výnimočná?”, pýtal sa nás ukazujúc na stáročia nedotknuté stredoveké domčeky. Vysvetlil nám, že alsaským domom kedysi zvonka vôbec nevidelo ich hrázdené trámy, ktoré slúžili údajne ako ochrana pred zrútením celých stien počas zemetrasení. Skrývali ich dlhé roky pod fasádou až pokým nezistili, že môžu byť vynikajúcim turistickým lákadlom. Nuž, myslím, že sa im nimi turistov podarilo pritiahnuť. Ale až príliš veľa 🙂

Veža gotického kostola St-Georges.

St – Georges.

V ulici Rue de l′Église.

Maison du Pain – Múzeum chleba.

Kostol Ste-Foy.

Kúsok od Maison du Pain sa nachádza bývalý benediktínsky kostol Ste-Foy a Maison Billex, dom s krásnym renesančným arkierom. Náš sprievodca Eric nás zaviedol po ulici Rue de la Grande Boucherie k stredovekej veži, kde kedysi väznili a upaľovali čarodejnice. Následne sme sa prešli k rieke Ill a k veži s hodinami Tour de l‘Horloge, ktorá bola kedysi súčasťou mestského opevnenia. V jej štyroch vežičkách boli v stredoveku strážcovia, ktorí upozorňovali domácich pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Za ňou sa nachádza hlavné centrum mesta s prekrásnymi meštianskymi domami. Eric nám počas celej kultúrnej prechádzky porozprával toho až-až. Spomenul nám napríklad aj jeho starú mamu, ktorá keď chodila do školy, tak sa niekoľkokrát menil hlavný jazyk výučby (z francúštiny do nemčiny, potom zas do francúštiny atď.) a viacerí jej spolužiaci mali z toho v hlave úplny mišung. Keď sme mu spomenuli, ako sa nám páči ich jednotná architektúra a že u nás sa stavia hlava-nehlava v rôznych bujarých štýloch bez citu k estetičnosti a súladu k okoliu, tak nám zas on povedal o jeho patáliách a byrokracii pri stavaní nového domu. Pozemok má totiž vo vzdialenosti 300m od vonkajšej hranice centra, kvôli čomu musí dodržiavať prísne predpisy chrániace historický ráz mesta a na povolenie čaká už dlhé mesiace.

Jeden z najstarších domov v Sélestate.

Smerom k Tour de l‘Horloge.

Eric nám ukázal aj miesta, ktorými kedysi pretekali vodné kanály. Dnes sa skrývajú pod niektorými cestami v centre.

Eric zo Sélestat Greeters a ja.


INFO NA ZÁVER

– Na obhliadku hradu Haut-Koenigsbourg stačia necelé 2 hodiny. Aktuálne otváracie hodiny nájdete na stránke: haut-koenigsbourg.fr/en.

– Ak ako-tak ovládate nemčinu, vrelo odporúčam turistického sprievodcu “Elsass&Vogesen-35 Wanderungen zu Geschichten und Traditionen” (35 zážitkových, mystických túr za dejinami a tradíciami v Alsasku a pohorí Vogézy) od vydavateľstva Bruckmann.

– Ak by ste mali záujem o kultúrnu prechádzku Sélestatom, napíšte na stránku Greeters-Selestat-Haut-Koenigsbourg minimálne 2 týždne pred príchodom.

Luc x